Header image

Bude nám chýbať. Zaznelo od jedného z rodičov. Ostatným tiež určite chýbame, ale povedal to iba jeden. Hrdina.  A tak sme hodili kufre do kufra, s nenásilným rozbehom sme ho zavreli a zaklincovali sme to gitarou hodenou ponad sedačky. Vydali sme sa na cestu cez slnečný Prešov, kde sme sa dozvedeli názvy ulíc a sídlisk od znalej Žofky, naprieč Braniskom, popod Tatry a cez ešte stále zasnežený Ždiar, aj keď v Košiciach bolo príjemne teplo. Po prechode hraníc nás pobavili žlté značky, zábavne smsky poľských operátorov, ale aj prázdny Nový Targ. Pán riaditeľ nás bezpečne a bez blúdenia priviezol na miesto určenia. Privítala nás pani riaditeľka Mikolowskej školy, s príjemne vysmiatymi zástupcami a ešte pár dôležitými ľuďmi. Vypili sme si džús a skočili sme na internet, aby sme oznámili rodine a známym, že sme šťastne došli. Za 15 minút sme sa presunuli do Ornontovic, kde je náš internát.  Je to mestečko roztiahnuté na obrovskú plochu, s riedkou ľudnatosťou a charakterom dediny. Hneď po príchode sme sa rozbehli na prieskum terénu a objavili sme obchod ,,Vodky , vína ...“, potom jeden univerzálny sklep  a oplotené hojdačky dostupné iba do 12 rokov. 20% z nás bolo očividne smutných, (dokopy nás bolo  5 kusov).

       Prvá večera bola celkom prijemným prekvapením, pretože  to bolo dobré  a hlavne toho bolo veľa.  Avšak človeka prestane baviť plný stôl po tom čo jeho žalúdok celý deň trávi. Pre vysvetlenie, majú nás tu veľmi radi a tak nás kŕmia od rána od 7 do rána do 6. Nie žeby sme sa sťažovali, ale čo povedia naši rodičia keď si budeme pýtať trojité dávky?  Ďalšia výhoda nášho internátu je, že je tu bežecká dráha a tak keď veľmi chceme môžeme pribraté kilká, (ktorých určite nie je málo),  vybehať.  No málo kedy a málo komu sa chce. Tí ktorí sa odhodlajú na beh sa potom hodia do sprchy a ide sa spať. Izby máme tri: chlapčenskú, dievčenskú a tú naj, v ktorej spí náš dozor. Okrem nášho dozoru je tu však aj dozor pre našich poľských spolubývajúcich, ktorých je tu každý večer iný počet. Najviac ich tu bolo asi 12 a hneď v druhý deň sme už všetkých poznali.

         Prišli sme tu v stredu, ale prax nám začínala až v pondelok a tak sme mali čas na wycieczky. Bola ich spústa. Od okolia školy, Mikolówa, Krakówa, Osviečimu, baní, rôznych hradov, zámkov, parkov, hôr.... jednoducho nádhera. Všetci sa nám tu zdajú takí viac optimistický, viac sa usmievajú, sú milší... a možno je to len tým že sme hostia. Aj na našich výletoch nás vždy sprevádzali nejakí tí obyvatelia školy, ktorí nám vždy pomohli pri dorozumievaní sa s okolitým svetom a komunikovali s nami, akoby , sme sa odjakživa poznali. Ani náš šofér mikrobusu , (ktorí nás každý deň vozieva kde naše srdcia túžia ísť a zároveň tam kde to máme v pláne), nie je zlý. Zaspieva si s nami a rádiom, povyprávia vtipy a neskonale sympaticky sa usmieva.

       Po oddychovom predlženom víkende sme sa v pondelok ráno vybrali (po obrovitánskych raňajkách), do našej ,,praxovej’’ firmy Areva. Ako, zatiaľ všade, nás privítali vysmiate tváre. Po obdržaní kľúčov od skriniek v jedálničke a kľúčov od skriniek v šatniach sme dostali špeciálnu obuv. Nasledovala prehliadka a oboznámenie s bezpečnostným poriadkom. Potom nás porozhadzovali ku rôznym strojom a rôznym ľudom, ktorí na nás dohliadali a my sme mohli začať pracovať. Každý deň sme začínali o 8 a končili sme okolo 14:00. Nebojte, ani tu sme nehladovali, lebo naše skvelé kuchárky nám nabalili maxi balíčky, ktoré sme konzumovali cez desiatovú prestávku a niekedy aj nasledujúce dni už spolu aj s novou desiatou. Bol to čas, keď sme sa opäť spolu videli a oddýchli sme si.  Po praxi nasledoval peší presun do školy, kde už bol pre nás pripravený program. Videli sme rôzne Špecializované učebne, ako napríklad učebňa hydrauliky a pneumatiky či učebňa vybavená Apple počítačmi s troma programovateľnými robotmi.  Stretli sme sa so Školskou radou a boli sme na súťaži zvanej Talent školy, ktorý mal rôzne kategórie ako maľba, spev, recitátorstvo a fotka. Táto súťaž bola ukončená vystúpením skvelej kapely, ktorej názov však nie len že nevieme napísať ale ani vysloviť.

      Ani sme sa nenazdali a bol tu piatok. Lúčenie v Areve bolo viac než priateľské. Predsa len sme dosť sympatickí, učenliví, mladí... (a kopec ďalších super vlastností ako skromnosť), ľudia a veľmi ľahko sa na nás privyká. Och, do teraz mám v očiach tie tváre ľudí, ktorým sme žrali nervy celý týždeň.  Po rozlúčke a rozdaní skromných darov sme odovzdali topánky a kľúče a vybrali sme sa so slzičkami v očiach von, kde nás už mal očakávať mikrobus. Ten prišiel čo nevidieť, ale náš doprovod meškal. Po príchode pána učiteľa so škótskymi črtami tváre sme sa vydali do pivovaru, nie všetci však mohli ísť na prehliadku, iba tí 18 ročný. V sobotu sme navštívili spomínaný Oswiecim, ale aj rodisko Jána Pavla II., Wadovice. Večer sa nám menili stráže. Neboli to však stráže v priamom slova zmysle. Boli to naše staršie, zodpovednejšie a múdrejšie kamarátky, ktoré mali dôležité telefónne čísla a kľúče od životne dôležitých dverí. Áno, boli to naše profesorky. V pondelok sme sa s ,,úsmevom“ vydali do nášho ďalšieho pracoviska do ,,ELEKTROVNE LAZISKA“ . Mali sme prezentáciu firmy s takmer 100 ročnou históriou a zásady bezpečnosti práce, tzv. BHP. Potom sme boli v ich privátnom múzeu o elektrotechnike. Pán sprievodca nám predviedol predpäťový oblúk na viacerých zariadeniach a ukázal nám aj historické prístroje na meranie. Zaujímavosťou bol elektromer na ktorom ste si mohli predplatiť energiu vhodením mince. Teraz sme na izbe. Niektorí píšu článok a niektorí spia. Ale všetci posielajú pozdrav na Slovensko do našej školy, ktorá nám už tak trochu chýba, aj keď to by sme nemali priznávať.
 
Danka, Žofka, Peťo, Matúš a Taras

 

Vôňa palaciniek sa vznáša okolo bungalovov číslo 9 a 10 v rekreačnom parku Borgmeren v Schameri. Je utorok šesť hodín večer. Čas večere. Teším sa na piatich slovenských chlapcov - Tomáša Trana, Richarda Jacka, Martina Janša, Miloslava Urama a Martina Čuchtu - piatich študentov zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach, čo je druhé najväčšie mesto po Bratislave. Profesor Radovan Repovský otvára dvere. "Vitajte!" To je ale vôňa. Sú na trojtýždňovej stáži v provincii Groningen. Ich stáž v rámci zahraničného projektu začala naplno v pondelok skúškami VCA z bezpečnosti pri práci v Noorderpoort College v Stadskanaali. Skúšky boli vyčerpávajúce, no chlapci ich úspešne zvládli. V utorok začali pracovať vo firme Eekels Electrical (blízko diaľnice A7), kde budú tráviť svoj čas najbližšie tri týždne.

Po príchode na stanicu v Groningene a občerstvení na káve z nich bola opäť čerstvá kopa mladých veselých ľudí. Ich ďalšie výlety budú smerovať do Amsterdamu, na štadión FC Groningen a do lodenice Meyer v Papenburgu, kde naberú nie len jazykové ale aj odborné skúsenosti.

 Ale otázkou ostáva, aké bude menu v kuchyni v bungalovoch v parku Borgmeren. Od piatich sympatických mladých ľudí a jedeného mládenca predsa nemôžte očakávať nejaké kulinárske zručnosti. Opak je pravdou. Dokazujú to výborné palacinky. Čo viac dodať? "Pýtal som sa chlapcov, čo si želajú jesť v najbližších dňoch", hovorí Repovský. "V pondelok sme mali cestoviny a zajtra nás čaká vyprážaný syr s hranolkami", dodáva.

Pozn: Z holandského originálu a anglického prekladu od Google Translator preložil Michal Copko.

Streda, 15. Apríl:
- odchod z Košíc o 7.30 hod.
- príchod do partnerskej školy Zespól Szkól Technicznych v Mikolówe
- prijatie u riaditeľky školy p. Gabriela Poloczek
- ubytovanie v školskom internáte v Ornontowiciach

Štvrtok, 16. Apríl:
- prehliadka partnerskej školy v Mikolówe
- absolvovanie výuky poľského jazyka
- rozhovor s výchovnou poradkyňou
- prehliadka mesta Mikolów spojená s návštevou múzea

Piatok, 17. Apríl:
- exkurzia v závode na výrobu katalyzátorov  „Cieramik“ Gliwice
- športové odpoludnie so žiakmi z partnerskej školy

Sobota, 18. Apríl:
- návšteva soľných baní vo Wieliczke
- prehliadka hradu v Krakowe
- prechádzka po historickej časti mesta Krakow

Nedeľa, 19. Apríl:
- absolvovanie turistickej trasy v Ustroni

Pondelok, 20. Apríl:
- prvý deň praxe vo firme AREVA Mikolów (vo firme sa vyrábajú olejové a suché transformátory)
- školenie BoZP
- exkurzia vo firme
- rozdelenie na jednotlivé stanovišťa
- oboznámenie sa s prácou

Utorok, 21. Apríl  - Piatok, 24. Apríl:
- samotná prax : navíjanie drôtov, plechov, izolácie, montáž jednotlivých častí,  kontrola akosti transformátorov
- prítomnosť na pracovisku od 8.00 do 14.00 hod.

Popoludnia:
- trávime na odborných predmetoch v škole, kde absolvujeme ukážkové hodiny a zároveň si môžeme vyskúšať nové technológie, napr. hydrauliku, programovanie robotov, ...
- okrem toho spoznávame žiakov, ktorí nám ochotne venujú svoj voľný čas

DEŇ PRVÝ:
Dnešný deň začal skorým ranným budíkom a odchodom na malé košické letisko. Postupne sme sa všetci zišli vo vestibule a venovali si teplé úsmevy. Pri letiskovej kontrole nastali prvé problémy a to konkrétne guy Richie mal v príručnej batožine nepovolené predmety tj. nožnice, sprchovací gél a pod. Po chvíľke čakania v letiskovej hale sme zaujali svoje miesta v malom lietadle ČSA a hoci sme sa tlačili ako sardinky nakoniec sme sa úspešne usadili a nechali sa občerstviť letuškami p. kapitána Procházku. Dal som si džús konkrétne jablkový :) Po príchode do Prahy sme nasadli do letiskového autobusu ktorý nás odniesol k letiskovej hale kde sme opäť podstúpili rovnakú kontrolu ako v Košiciach a opäť Rišo sa vyznamenal na plnej čiare :) Na lietadlo do Amsterdamu sme čakali necelých 20 minút a konečne sme sedeli v poriadnom lietadle. Letušky nám poskytli vo väčšom lietadle paradoxne menšiu bagetu. O hodinu sme už pozorovali predmestia Amsterdamu z výšky asi 2000m. Po pristáti sme sa po dlhej prechádzke letiskom Schiphol dostali k svojej batožine a kúpili si lístky na vlak do Groningenu. Kedže lístky sme zakúpili o 9.16 a vlak mal odchod 9:19 tak sme sa trošku zapotili ale stihli sme to. Usmiaty sprievodca nám skontroloval naše cenné platné lístky a pred obedom sme už dýchali studený vzduch mesta Groningen, kde nás vyzdvihli naši holandskí priatelia, ktorí nás dopravili do miesta nášho prechodného domova. Ubytovali sme sa v útulných domčekoch nafasovali bicykle aj keď niektoré pokazené s hláškou „you have enought time to repair it.“ Prekvapením bolo že sme dostali polodar v podobe nákupu na prvý deň pobytu. Po krátkej pauzičke som sa vydal s Rišom hľadať potraviny. Na bicykloch sme prešli okolie 10 km no žiaľ neúspešne. Na úvod teda skvelá rozcvička. Kedže nás sprevádzalo neprívetivé počasie v podobe dažďa prišli sme zmoknutí na kosť. Osprchovali sme sa a navečerali sa. Po celom dni sme všetci zaspali ako dudliky.
 
DEŇ DRUHÝ:
Deň sa nám začal ranným budíkom okolo deviatej hodiny. Po raňajkách sme sa vybrali na bicykloch do neďalekej dedinky na nákup životne dôležitých vecí a to potravín a toaletného papiera. Kúpili sme si aj SIM karty holandského operátora aby sme mohli medzi sebou komunikovať. Po návrate na ubytovňu sme sa rýchlo najedli a Anne nás autom odviezol do Groningenu, kde sme si poobzerali mesto. Po asi 3 hodinovej prechádzke sme vyhladli a tak sme si v miestnej pizzérii uhasili svoje túžby po jedle. Po výdatnej večeri sme sa pobrali na autobus do Scharmeru .Vodič autobusu bol veľmi ústretový a zastavil nám rovno pred našimi ubytovňami. Celkovo ľudia v Holandsku sú veľmi ochotní a priateľskí. Veľkým pozitívom je, že takmer každý v Holandsku ovláda angličtinu, takže s komunikáciou nie sú vôbec žiadne problémy. Po celom dni sme boli unavení ale pred spaním sme si ešte prešli prezentácie na pondelňajší test. A pobrali sa spať ....
 
DEŇ TRETÍ:
Nedeľa bola pre nás veľmi pohodová. Po raňajkách sme sa učili na test a prakticky doobeda sa nič iné nedialo. Na obed sme mohli sledovať ostrú premiéru p.profesora pri varení obeda. Až na little bit pripálenú ryžu bol obed celkovo chutný. Poobede sme sa vybrali na obhliadku nášho budúceho pracoviska konkrétne sme sa vybrali otestovať prístupovú cestu a vzdialenosť. Firma je našťastie neďaleko takže s presunom do firmy nebudú žiadne problémy. Po návrate na ubytovňu sme sa opäť pustili do učenia na testy. Podvečer sme si uvarili večeru, ktorá mala väčší úspech ako obed  :) Po chutnej večeri sme si prešli testy s predošlých rokov a pobrali sa spať. Toľko k nášmu krátkemu dňu.
 
DEŇ ŠTVRTÝ:
Po raňajkách  a rannej hygiene nás Anne odniesol do Staadskanalu do našej partnerskej školy Noorderpoort College, kde nám náš holandský priateľ ukázal celú školu. Škola bola výborne vybavená a s v jednotlivých učebniach nám profesori a žiaci porozprávali niečo o svojom predmete. Nasledoval tradičný holandský obed. Po tom nasledovala ešte krátka obhliadka ešte neprezretých zákutí školy a nasledoval dlho očakávaný test. Po asi hodine snaženia sme sa dozvedeli že všetci sme boli v teste úspešní. Krátko po tom sme sa presunuli späť do Scharmeru na naše ubytovne. Ešte pred večerou sme sa vybrali na nákup do neďalekého obchodu. Po večeri sme šli spinkať ...
 
DEŇ PIATY:
Náš prvý deň naostro. Hneď ráno sme však zaspali do roboty a tak namiesto 6:00 sme vyliezli z postele o 6:37 a mali sme 23 minút na to, aby sme boli vo firme. Nakoniec sme to po veľkom zhone stihli a v Eekelse sme boli o 6:59. Prvý deň sme robili malé poistkové skrine pre lode a učili sa zapájať ich. Postupne sme zisťovali ako to vo firme beží. Náš tútor Harry Bos povedal, že pracujeme veľmi tvrdo niekedy až prílišne. Po robotke sme sa vybrali s Rišom do Hoogezandu na menší nákup, pričom sme objavili miestny Koffie schop :-D Po návrate domov na nás čakali trošku spečené palacinky. Našťastie sa nikomu nič nestalo a záchody nával nezažili. Medzitým nás prišiel odfotiť redaktor z miestnych novín a spravil s nami menší rozhovor. A rozprávky bol koniec .. chŕŕŕŕŕ pšíííí

DEŇ ŠIESTY:
Dnes sa nám už zaspať nepodarilo ale aj tak sme do firmy prišli opäť na 6:59. Vo firme sme najprv dokončili čo sme nestihli z predošlého dňa a dostali sme na prácu trošku zložitejšie zapojenia, ktoré sme aj tak hravo zvládli. Po robote sme všetci šli domov a do večera sa nič okrem obeda a večere nestalo.

DEŇ SIEDMY:
Ráno ako každé iné. Budíček 6:00 no dnes sme boli vo firme o čosi skôr. Vo firme sme skladali ďalšie skrine no už sme to poznali skoro odzadu pretože tieto isté sme robili aj včerajší deň. Nasadili sme trošku voľnejšie tempo pretože sa míňala robota pre nás určená. Celkovo sme stihli prácu, ktorú sme mali robiť 3 týždne za 4 dni čo je celkom slušný výkon. Miestny pracujú totiž dosť pomaly a tak nás tu všetci chvália. Po robote sme šli na nákup pretože sa nám míňali potraviny a žiť z niečoho treba. Celkovo hospodárime veľmi dobre.

DEŇ ÔSMY:
Začiatok dňa ako obvykle budíkom 6:00 no dnes to bolo pre všetkých výnimočné vstávanie pretože každému dochádzal elán. Vo firme sme robili prakticky iba doobeda pretože poobede už pre nás nemali robotu, keďže súčiastky, ktoré sme mali použiť v zapojení boli ešte len niekde v nedohľadne. Po robotke sme šli domov a po krátkej pauzičke sme sa vybrali na autobus do Groningenu pretože miestny futbalový klub FC Groningen hral domáci zápas s Rodou RC. Zážitok sa nám však začal už asi hodinu pred zápasom keď nás skvelé google mapy zaviedli na štadión, ktorý bol vtedy v rekonštrukcii a tak sme mali o zábavu postarané. Na druhý pokus však google mapy nesklamali a na zápas sme dorazili asi v jeho 4 minúte. Usadili sme sa v sektore pre hostí a vyzeralo to tam ako v nejakom väzení keďže z každej strany bolo asi 10 cm hrubé plexisklo a sieťky. Zápas mal však slabé tempo a tak sme gól nevideli. Museli sme odísť niečo krátko po začiatku druhého polčasu pretože inak by sme nestihli posledný autobus domov. Cesta na stanicu nám však už pomocou google máp trvala iba 8 minút na rozdiel od opačnej trasy. Na stanici sa nám prihovoril náš krajan, :) ktorý je v Holandsku na výmennom pobyte už 5 mesiacov a mal problém rozprávať rečou nášho kmeňa nehovoriac o tom že bol z Bratislavy. Vymenili sme si s ním eurá keďže on ešte slovenské euromince nevidel. Mal veľkú radosť, že po 5 mesiacoch niekoho stretol. Po návrate domov sme boli totálne zničení a unavení a tak sme sa po sprche (každý jednotlivo samozrejme) pobrali driftovať oblaky.

DEŇ DEVIATY:
Deň výletný. Budíček 8:00 a odchod na výlet mikrobusom na sever krajiny spolu s Annem a Martinom. Každý bol rozbitý na mraky a tak cestou bol každý trošku dead. Prvá zástavka – Vodné dielo. Hrádza ktorá oddeľuje Severné more od najväčšieho jazera v Holandsku. V jej strede sa nachádza diaľnica a presne v strede je „Monument“, ktorý bol postavený ako spomienka na ľudí, ktorí tu pracovali. Kúpili sme si pár suvenírov a urobili spoločné fotky a vybrali sa na pláž Severného mora. Okrem toho, že tam bola neskutočná zima a zopár miestnych vtákov :-D sme urobili spoločnú fotku ale náš boss by najradšej strávil pri mori aj celý deň. Po návrate k mikrobusu sme si dali menšie občerstvenie a pokračovali sme v našom výlete po Holandsku. Zamierili sme do vojenského múzea. Hneď pri vstupe nás očarila obrovská ponorka, do ktorej sme sa neskôr aj dostali. Múzeum bolo veľmi pekné ale nakoľko nie som vyznávačom takýchto vecí nemôžem to ďalej popisovať. Snáď ešte toľko, že tam boli aj lode a rôzne simulátory. Po tejto prechádzke múzea, ktorá trvala neuverteľné 2 a pol hodiny sme sa vybrali najesť do McDonalds, keďže tam majú teraz akciu. Treba si však otvorene priznať, že na Slovensku varia v „mekáčoch“ podstatne lepšie a to už nehovoriac o obsluhe(výzorovo). Po návrate domov sa vyrovnali finančné záležitosti a dozvedeli sme sa, že dnešný výlet sme mali úplne zadarmo %). Bol to síce dlhý a náročný no predsa skvelý deň pretože sme videli veľkú časť severnej časti krajiny a veľkú časť sme asi aj prespali:D
 
DEŇ DESIATY:
Dnešný deň sme oddychovali v bungalovoch nakoľko včerajší pobyt na čerstvom vzduchu a potulky po technickom múzeu nás celkom zmohli. Poobede (nakoľko som mal minulý týždeň narodky) sme si spravili menšiu oslavu a predávkovali sa sacharidmi z narodeninovej torty. 
 
DEŇ JEDENÁSTY:
Pondelok. Začiatok týždňa ako sa patrí. Ranný budíček o 6:00 a ako každé bežné ráno aj dnes sme sa pobrali do roboty. V robote sme robili to isté ako po iné dni, no niektorí z nás boli pridelení k pracovníkom servisu a tak sme sa dozvedeli aj čo-to o údržbe a oprave elektrických zariadení. Dnešný večer bol výnimočný, pretože na večeru sme boli pozvaní k Annemu Buursmovi - holadnskému učiteľovi. Do Stadskanaalu sme dorazili okolo šiestej hodiny večer a po krátkom rozhovore sme sa pustili do chutnej večere, ktorú pripravila jeho žena.Po veľmi, podotýkam veľmi výdatnej večeri nám ešte ostalo miesto v bruchu na trochu pudingu so šľahačkou. Po večeri sme sa ešte chvíľu rozprávali o všetkom možnom aj nemožnom, in english, of course. Do nášho prechodného domova sme sa vrátili okolo desiatej hodiny večer a zaľahli spať.

DEŇ DVANÁSTY:
Utorok.Ako každé ráno sa nám nechcelo vstávať, ale aj napriek tomu sme do firmy dorazili pred siedmou hodinou miestneho času. Vo firme sa diali priam neuveriteľné veci, takže deň mal pre nás rovnaký náboj ako aj tie predošlé. Ak si myslíte, že po práci sme sa vybrali domov, ste na omyle. Išli sme na bicykloch do Hoogezandu na „menší“ nákup a na ubytovňu sme dorazili okolo 18:02 ZULU. Po príchode sa diali taktiež priam neuveriteľné veci, pretože Maťovi sa pokazil notebook , do ktorého si práve chcel nainštalovať softvér od mobilu keďže si kúpil SIM kartu s neobmedzeným internetom. Fakt kruté :-D
 
DEŇ TRINÁSTY:
Dnes sme sa ako každé ráno vybrali do práce no deň vo firme Eekels bol dnes o čosi kratší, pretože nás čakala exkurzia do lodenice v Papenburgu. Takže zaradom. Tesne pred obedom sme po šiestich hodinách práce vyrazili z firmy domov , kde nás už mal čakať obed, ktorý však ešte nebol ani zďaleka hotový, pretože šéfkuchár nemal celé doobedie čas aby ho pripravil a tak sme napokon šli do Papenburgu hladní. Úplne skvelé. Po príchode do Papenburgu nás čakal šok. Výrobná hala vysoká asi ako naša škola a dlhá ako naša škola spolu s okolitými budovami ba možno aj dlhšia. Exkurzia začala predstavením firmy a pozreli sme si tiež jej históriu v jednom z firemných kín. Nasledovala prehliadka modelov lodí, ktoré firma  viac ako 200 ročnou tradíciou stihla za svoje pôsobenie na trhu vyrobiť. Keď to už začínala byť trochu nuda, konečne sme dorazili priamo do srdca závodu, priamo do výrobnej haly, kde na nás čakal ďalší šok v podobe obrovitánskej lode, ktorá bola priam  megalomanská. Vo výrobnej hale už bola čosi vyše 2 rokov a tak sme sa mohli popýšiť nádherným pohľadom. Na konci prehliadky sme ešte zakúpili zopár suvenírov a pobrali sa domov. Po príchode na ubytovňu sme sa najedli hoci asi až tak po 2 hodinách a pobrali sa  spať. 
 
DEŇ ŠTRNÁSTY:
Deň sa začal ranným budíkom o 6:00 a pobrali sme sa do firmy,kde sme robili to čo obykle. Za zmienku stojí iba obed , ktorý bol ako obvykle veľmi chutný. Po obede nás čakala menšia exkurzia do neďalekého prístavu,kde sme mali možnosť prejsť sa po palube lode, ktorá ešte nebola síce nebola dokončená, ale bol tu vynikajúci zážitok. Hľadieť  na prístav a Severné more z paluby lode, ktorá má výšku približne 50 metrov a dĺžku 150 metrov je fakt kráľovský pocit až na to, že mam panický strach z výšok. Po tejto priam úchvatnej exkurzii sme sa pobrali do firmy,ale cestou nám ešte náš tútor ukázal loď, ktorá sa bude tento víkend spúšťať do vody. Samozrejme,nebudeme pritom chýbať.Po návrate do firmy sme sa pobrali na bicykloch spať na ubytovňu,kde sme už robili iba bežné veci ako sprchovanie,oddychovanie a pod.

DEŇ PATNÁSTY:
Konečne víkend. Dnes nám netrebalo skoro vstávať a tak sme to aj patrične využili. Prvé kroky bolo počuť až okolo deviatej hodiny rannej a aj to iba na trase WC – Posteľ a späť. Kedže loď sa mala spúšťať na vodu okolo pol jedenástej ráno, vybrali sme sa na cestu okolo desiatej aby sme stihli všetko podstatné. Samozrejme ešte predtým sme sa patrične posilnili raňajkami. Po príchode na miesto ešte loď stále na svojom pôvodnom mieste a tak sme nič podstatné nezmeškali a divadlo sa mohlo začať. Keď robotníci „rozbili“ poslednú podperu, niekoľko x-tonový kolos sa zošmykol do vody, pričom voda z vzniklej vlny :-D skončila až na neďalekom poli. Bolo skvelé vidieť niečo také, naživo je to fakt zážitok. Po tejto milej udalosti sme sa vrátili na ubytovne a relaxovali, pretože zajtra nás čaká náročný deň – trip to Amsterdam :)
 
DEŇ ŠESTNÁSTY:
Tí,tí,tí,ti .... nie nepreskočilo mi, ale takto nás ráno o 5:25 zobudil budík a náročný deň sa práve začal. Nebolo by to však ono keby sa hneď na úvod niečo nepos...kazilo. Cesta autobusom, ktorý mal vraj ísť o 6:04 sa nekonala, pretože onen autobus v nedeľu samozrejme nepremáva. Týmto by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na zisťovaní týchto zaručene pravých informácií. Takže, mojim pomocníkom sme zistili číslo na miestnu taxislužbu a odviezli svoje prdelky do Groningenu, kde sme nastúpili do vlaku a šli do Amsterdamu. V Amsterdame sme vystúpili na Central a station a pobrali sa kúpiť lístky na Canal Cruisere :) Obhliadli sme si Amsterdam a jeho pamiatky  z lode a na prvej zastávke sme opustili náš dopravný prostriedok a vybrali sa do ulíc Amsterdamu. Zakotvili sme hneď v prvom obchode a dokonca hneď v druhom sme aj kúpili prvé suveníry. Následne nato sme našli ulicu s veľkým počtom obchodov a tak sme si dali hodinku rozchod aby sme si ich stihli prezrieť :) Po tomto sme už aj vyhladli a tak sme si v miestnej reštaurácii dali Pizzu Hawai, konkrétne všetci okrem Tomáša. Keď už naše žalúdky prestali symfonicky hrať, pobrali sme hľadať to, čo nás na Amsterdame zaujímalo najviac (dokončenie vety bolo cenzúrované :). Profesor nám dal neuveriteľných 30 minút a tak sa stalo čo asi nikto nečakal a síce že sme meškali asi 45 minút :-D Po tom čo sme poobzerali všetky miestne výklady sme sa pobrali na stanicu, pretože čas medzitým dosť pokročil a trebalo sa nám pobrať domov. Nikto neprotestoval pretože každý z nás bol very dead. V Groningene sme sa ešte zastavili v Burger Kingu a najedli sa ako ...... do plna. Po návrate na ubytovňu sa stalo niečo čo nikto nečakal. Išli sme spať.

DEŇ SEDEMNÁSTY:
 Pondelok. Náš posledný v Holandsku sa začal ako obvykle budíkom. Zmenil sa akurát čas a síce z 6:00 na 6:20 :) ale nie preto, že sa nám zmenila pracovná doba. Bolo to náročné vstávanie po predošlom vyčerpávajúcom dni. Vo firme sa neudialo nič, čo by stálo za zmienku - pracovali sme na svojich stanovištiach a preskúmavali sme zákutia lodných elektroinštalácií. Každý z nás pracoval na svojom projekte ako obvykle. Po robote sme sa ešte vybrali do Hoogezandu na menší nákup potravín a suvenírov, kedže čas ktorý tu ešte strávime sa rýchlo kráti a ja osobne sa už neviem dočkať, kedy vystúpim na košickom letisku z lietadla. Po nákupoch sme sa vrátili na ubytovňu a urobili si večeru.
 
DEŇ OSEMNÁSTY:
Utorok. O 6:20 budíček a odchod do firmy pracovať. Vo firme sme pracovali na elektrorozvádzačoch, ktoré patrili do skupiny všerajšieho projektu, ktorý sme dnes mali dokončiť. Po pracovnej zmene sme si vymenili  kontakty s niektorými zamestnancami a potom sme sa pobrali domov. Po chutnej večeri sme sa pobrali spinkať.

DEŇ DEVATNÁSTY:
Streda. Naša posledná v Holandsku sa začala ako obvykle budíkom. Vo firme sa okrem našej práce nedialo nič výnimočné až do prvej prestávky.Toto je bol náš predposledný pracovný deň a tak sme sa lúčili s ľudmi, ktorí nám 3 týždne pomáhali udomácniť sa a nabrať nové skúsenosti a kontakty. Doniesli sme im pochutinky a rozdali sme im prezentácie našej školy a taktiež knižky o meste Košice. Po rozlúčke sme sa pobrali na ubytovňu, kedže sme mali naplánovanú exkurziu do elektrárne. Na miesto sme dorazili okolo jednej hodiny a mohli sme vidieť veľké množstvo veterných mlynov a taktiež veľkú plne automatizovanú elektráreň, ktorá produkuje 15 % podiel energie v Holandsku. Mohli sme tiež vidieť budovu Googlu keďže tu majú umiestnené veľké množstvo serverov. Po vstupe do elektrárne nás pracovníci ponúkli kávou a po úvodnej prezentácií sme sa pobrali do srdca tejto plynovej elektrárne. Bol to skvelý zážitok. Po návrate na ubytovňu sme si urobili neskorý obed a oddychovali. Okolo siedmej hodiny večer nás milo prekvapil náš kamarát Kevin,ktorý sa s nami prišiel rozlúčiť a priniesol nám aj čínske jedlo a pivo.Musím tiež spomenúť že minimálne on a jeho kolega z firmy sa v lete chystajú navštíviť Slovensko resp. Košice.

DEŇ DVADSIATY:
Štvrtok. Dnes sme do práce odišili trocha neskôr nakoľko nás už čakali len formality a vyhodnotenie našej stáže, ktoré dopadlo na výbornú. Ľudia, ktorí nás mali pod dohľadom po celé tri týždne nás pochválili, že sme svoju prácu robili poriadne, svedomito ale na ich vkus trocha prirýchlo. Poobede sme si ešte obhliadli časť školy v meste Stadskanaal a škola, ktorá bola našou prijímajúcou organizáciou nám pripravilia vyhodnotenie stáže spolu s odovzdávaním certifikátov o absolvovaní stáže a skúšok z bezpečnosti pri práci. Podvečer sme sa autobusom pobrali do Groningenu na posledné nákupy a obhliadky. Po návrate na ubytovne sme sa začali baliť pretože zajtra odchádzame domov.Huraaaaaaaaaaaaaa :D Osobne sa už veľmi tešíiim. A samozrejme večer sme sa pobrali spať pretože ráno ideme na vlak na letisko do Amsterdamu.
 

Created by Martin Janšo, 3.C
(Censored by Michal Copko, 3.C)

Fotografie nájdete v Galérii .