Bude nám chýbať. Zaznelo od jedného z rodičov. Ostatným tiež určite chýbame, ale povedal to iba jeden. Hrdina. A tak sme hodili kufre do kufra, s nenásilným rozbehom sme ho zavreli a zaklincovali sme to gitarou hodenou ponad sedačky. Vydali sme sa na cestu cez slnečný Prešov, kde sme sa dozvedeli názvy ulíc a sídlisk od znalej Žofky, naprieč Braniskom, popod Tatry a cez ešte stále zasnežený Ždiar, aj keď v Košiciach bolo príjemne teplo. Po prechode hraníc nás pobavili žlté značky, zábavne smsky poľských operátorov, ale aj prázdny Nový Targ. Pán riaditeľ nás bezpečne a bez blúdenia priviezol na miesto určenia. Privítala nás pani riaditeľka Mikolowskej školy, s príjemne vysmiatymi zástupcami a ešte pár dôležitými ľuďmi. Vypili sme si džús a skočili sme na internet, aby sme oznámili rodine a známym, že sme šťastne došli. Za 15 minút sme sa presunuli do Ornontovic, kde je náš internát. Je to mestečko roztiahnuté na obrovskú plochu, s riedkou ľudnatosťou a charakterom dediny. Hneď po príchode sme sa rozbehli na prieskum terénu a objavili sme obchod ,,Vodky , vína ...“, potom jeden univerzálny sklep a oplotené hojdačky dostupné iba do 12 rokov. 20% z nás bolo očividne smutných, (dokopy nás bolo 5 kusov).
Prvá večera bola celkom prijemným prekvapením, pretože to bolo dobré a hlavne toho bolo veľa. Avšak človeka prestane baviť plný stôl po tom čo jeho žalúdok celý deň trávi. Pre vysvetlenie, majú nás tu veľmi radi a tak nás kŕmia od rána od 7 do rána do 6. Nie žeby sme sa sťažovali, ale čo povedia naši rodičia keď si budeme pýtať trojité dávky? Ďalšia výhoda nášho internátu je, že je tu bežecká dráha a tak keď veľmi chceme môžeme pribraté kilká, (ktorých určite nie je málo), vybehať. No málo kedy a málo komu sa chce. Tí ktorí sa odhodlajú na beh sa potom hodia do sprchy a ide sa spať. Izby máme tri: chlapčenskú, dievčenskú a tú naj, v ktorej spí náš dozor. Okrem nášho dozoru je tu však aj dozor pre našich poľských spolubývajúcich, ktorých je tu každý večer iný počet. Najviac ich tu bolo asi 12 a hneď v druhý deň sme už všetkých poznali.
Po oddychovom predlženom víkende sme sa v pondelok ráno vybrali (po obrovitánskych raňajkách), do našej ,,praxovej’’ firmy Areva. Ako, zatiaľ všade, nás privítali vysmiate tváre. Po obdržaní kľúčov od skriniek v jedálničke a kľúčov od skriniek v šatniach sme dostali špeciálnu obuv. Nasledovala prehliadka a oboznámenie s bezpečnostným poriadkom. Potom nás porozhadzovali ku rôznym strojom a rôznym ľudom, ktorí na nás dohliadali a my sme mohli začať pracovať. Každý deň sme začínali o 8 a končili sme okolo 14:00. Nebojte, ani tu sme nehladovali, lebo naše skvelé kuchárky nám nabalili maxi balíčky, ktoré sme konzumovali cez desiatovú prestávku a niekedy aj nasledujúce dni už spolu aj s novou desiatou. Bol to čas, keď sme sa opäť spolu videli a oddýchli sme si. Po praxi nasledoval peší presun do školy, kde už bol pre nás pripravený program. Videli sme rôzne Špecializované učebne, ako napríklad učebňa hydrauliky a pneumatiky či učebňa vybavená Apple počítačmi s troma programovateľnými robotmi. Stretli sme sa so Školskou radou a boli sme na súťaži zvanej Talent školy, ktorý mal rôzne kategórie ako maľba, spev, recitátorstvo a fotka. Táto súťaž bola ukončená vystúpením skvelej kapely, ktorej názov však nie len že nevieme napísať ale ani vysloviť.