Na našej škole sa už stalo pomaly tradíciou, že vybraní žiaci, ktorí svojou prácou a správaním dokazujú sebe, svojim rodičom i spolužiakom, že si zaslúžia dostať príležitosť posunúť sa vo svojich vedomostiach a zručnostiach ďalej, majú možnosť absolvovať prax v zahraničí. V tomto školskom roku sa 18 študentov druhého, tretieho a štvrtého ročníka zúčastnilo zahraničnej stáže financovanej z prostriedkov Európskej komisie v rámci Programu celoživotného vzdelávania, podprogramu Leonardo da Vinci. Projekt "Nové európske skúsenosti, zručnosti a príprava" si kládol za cieľ umožniť 18 žiakom našej školy zlepšiť si svoje odborné i jazykové zručnosti v zahraničí a nadviazať nové partnerstvá medzi našou a odbornými školami v zahraničí. V nasledujúcich odsekoch si môžete prečítať, ako vnímali takúto stáž naši žiaci.
Po návrate zo stáže si človek kladie množstvo otázok a má mnoho zmiešaných pocitov . Jednou z najčastejšie sa opakujúcich otázok je, či stáž splnila moje očakávania a podstatu toho, prečo som sa prihlásil do konkurzu účastníkov. Zakaždým, po zhrnutí všetkých zážitkov a neoceniteľných skúseností, ktoré sme získali vo firmách, kde sme pracovali a taktiež skúseností, ktoré sme nadobudli obyčajným životom v zahraničí, sa mi na túto otázku ponúka jedine kladná odpoveď. No sú tu ďalšie otázky a pocity, z ktorých máte riadne pomotanú hlavu. Máte chuť všetko meniť po vzore krajiny, v ktorej ste boli, no stačí len snažiť sa zachovať si to dobré, čo ste v zahraničí získali. Prvá vec, ktorá nás v zahraničí predovšetkým udivovala, bola ochota tamojších ľudí a taktiež ich láskavosť. Všetci k nám boli veľmi milí ako na pracovisku, tak aj mimo neho. Túto ich charakterovú črtu si zapamätáme azda najviac.
Životná úroveň Dánov a Slovákov je odlišná a spočiatku sa nám ťažko zvykalo na ich vysoké ceny. No po dlhšom pobyte si na to zvyknete. Jazda na bicykli sa nám stala každodennou rutinou. Niekomu to môže robiť problém, ak má ráno cestovať do práce mnoho kilometrov a za každého počasia no zrejme najlepšie je ak si človek vychutná tu jazdu a uvedomí si, že aspoň lepšie môže spoznať okolie a má menej zábran ako len večne čakať na nejaký autobus a potom sa len premiestniť z bodu A do bodu B. Takto sme mali omnoho viac možností kam ísť a taktiež sme viac splynuli s davom keďže v Dánsku bicykluje hádam každý. Dánsky jedálniček je len málo odlišný od jedálnička bežného Slováka a musím povedať, že nám aj celkom chutil. Najčastejšie sme sa stravovali na internáte kde sme boli ubytovaní a pripravovali nám tam švédske stoly na ktorých vždy bola hojnosť jedál z ktorých sme mohli vyberať. Z ubytovania sme mali veľkú radosť. Priestory internátu boli naozaj pekné, no najväčšiu radosť sme mali z posilňovne a zo spoločenskej miestnosti, kde sme mali možnosť tráviť náš voľný čas pri biliarde, stolnom futbale alebo pri vzdušnom hokeji. V tejto miestnosti sa taktiež konali v pravidelnom týždennom intervale malé oslavy a tak bola táto miestnosť vybavená aj barom a tanečným parketom.
Mestečko v ktorom sme žili bolo vskutku krásne. Ležalo pri fjorde pozdĺž ktorého vedú cyklistické trasy a tak sme využili túto možnosť a urobili sme si výlet na toto krásne miesto. Výhľad s pobrežia bol úchvatný. V tomto mestečku sa nachádzalo mnoho starých historických tehlových budov. Celé toto prostredie a ľudia pôsobili relaxujúcim dojmom.
Väčšina z nás pracovala vo firmách alebo na pracoviskách, ktoré boli zamerané na predaj alebo servis počítačov a výpočtovej techniky. Počas dvoch týždňov sme mali možnosť naučiť sa nielen nové vedomosti a získať nové zručnosti z oblasti informačných technológií ale sa aj zdokonaliť v jazyku, ktorý je v dnešnej spojenej Európe tak potrebný. Množstvo nových vedomostí a zručností nám pomôže pri štúdiu na našej škole ale aj v budúcom zamestnaní, ktoré sa nám možno vďaka tomuto projektu bude hľadať ľahšie.
Na vlastnej koži sme si otestovali, že myšlienka tohto projektu je naozaj veľmi dobrá. Mladému študentovi, ktorý absolvuje niečo také, sa otvoria oči a omnoho viac začne vnímať svoje okolie. Pri návrate tak človek vo väčšej miere reaguje na nedostatky krajiny a ľudí. Samozrejme aj nás po návrate do rodnej krajiny zmáhali čudné pocity pri pohľade na to množstvo vecí, ktoré by potrebovali zmenu. Iste nás to všetkých posunulo dopredu a dalo nám to chuť snažiť sa niečo vo svojom živote dosiahnuť. Určite by sme boli za to aby mala táto stáž dlhšie trvanie. Všetci sme veľmi radi, že sme bol vybraní spomedzi množstva uchádzačov a že sme to boli práve my, komu bolo umožnené čerpať tieto vzácne skúsenosti ktoré sa nám v našom budúcom živote bezpochyby zídu. Sme nevýslovne vďační aj nášmu pánovi profesorovi Ing. Michalovi Copkovi, ktorý nás viedol životom v Dánsku a odovzdával nám svoje skúsenosti ktoré taktiež bezpochyby v budúcnosti zúročíme.
Matúš Haluška, 2.A
Táto zahraničná prax bola pre mňa veľkým prínosom. Nie len že som si vyskúšal fungovať v cudzej krajine ďaleko od rodiny, ale nadobudol som aj nové odborné skúsenosti vo firme Medicop, ktorá zabezpečovala elektronické vybavenie do nemocníc a do vozidiel rýchlostnej pohotovostnej služby. Vyskúšal som si komunikáciu v cudzom jazyku, spoznal som novú kultúru zvyky a krajinu Slovincov. Na pracovisku som získal nové skúsenosti práci v kolektíve a pod vedením. Nahliadol som do fungovania a organizovania firmy čo mi pomôže do budúcnosti pri výbere mojej ďalšej študijnej špecializácie. Prakticky som si overil poznatky zo školy a naučil som sa veľmi veľa nových poznatkov. Osobne ma však obohatila na sebavedomí skúsenosť v inej krajine, kde som sa musel rozhodovať a zodpovedať sám za seba.
Tobiáš Sirotňák, 2.B
V školskom roku 2013/2014 sa vrámci projektu Leonardo da Vinci uskutočnila zahraničná stáž na partnerskej škole vo Fínsku. My, 5 žiaci druhého a 1 žiak tretieho ročníka sme sa mali možnosť 2 týždne vzdelávať po odbornej, jazykovej a kultúrnej stránke a popritom zažiť veľa zábavy.
Našim pracoviskom bola miestna stredná odborná škola. Prvý deň po príchode sme sa oboznámili s okolitým prostredím, spoznali sme vedúce osoby. Tí nám ukázali celú školu plnú rozličných odborov – elektortechnika, spracovanie dreva a kovu, lesníctvo, dokonca aj zdravotná sestra alebo kuchár. Do školy sme chodili poctivo na ôsmu a zvyčajne končili o druhej. Zo začiatku sme sa venovali zapájaniu pneumatických obvodov s rôznymi komponentmi (piestmi, spínačmi, pneumaticky ovládanými ventilmi). Vyskúšali sme si aj elektricky-pneumatické obvody. Keď nám už došli schémy, nápady a súčiastky, pustili sme sa do elektroinštalácie v drevených kabínkach. Elektronické stavebnice taktiež nevydržali dlho neposkladané. V záverečných dňoch stáže sme sa venovali hydraulickým obvodom a pneumatickému automatu, ktorý sa skladal s dvoch dopravníkov, zásobníka na ploché doštičky, pneumatických zdvihákov a infra-červených snímačov.
Voľný čas sme mali taktiež nabitý. V prvých dňoch sme absolvovali výlety do mesta, cez víkendy sme mali možnosť zúčastniť sa napríklad chytania rýb na zamrznutej rieke, výletu do Santa Clausovej dedinky alebo bežkovanie na najvyššom kopci široko-ďaleko. Mali sme voľný vstup do športovej haly, kde sme sa snažili vzdorovať mladým Fínskym protihráčom vo floorbale, čo sa nám čiastočne aj podarilo. A keď sme sa po tme (tam je tma skoro stále takže neviem či to bolo večer) premrznutí vrátili na internát, navštívili sme internátnu saunu otvorenú každý druhý večer.
Starú múdrosť "Koľko jazykov vieš, toľko krát si človekom" nám potvrdili aj starší obyvatelia mestečka Kemijärvi s ktorými sme sa stretli na hodinách Angličtiny. Oni nám rozprávali o živote vo Fínsku a my sme im opísali život a krásy Slovenska.
Braňo Ševc, 2.D