Celé lietadlo sa trasie. Letušky sa snažia upokojiť cestujúcich. Po chvíli turbulencia ustáva a podo mnou sa mihajú svetlá Európy. Práve pred hodinou sme dali posledné zbohom Milánu, mestu módy a vraciame sa domov.

Vďaka medzinárodnému projektu Sokrates a našej škole si mohli štyria žiaci užiť pobyt v Miláne. My vám prinášame ich zážitky:

Peter Lengyel, 3.A
Mám úžasné zážitky z  Milána, ale aj z Verony,  kde sme strávili jeden deň . Moji hostitelia boli úžasní. Býval som vo veľmi pohostinnej a príjemnej rodine. Správali sa priateľsky a lepšiu starostlivosť som ani nemohol očakávať.
Najúchvatnejšia stavba v Miláne bola podľa môjho názoru katedrála v centre mesta – DUOMO MILANO. Celkový dojem zo vzhľadu mesta je neopísateľný. Ani Verona nezaostávala. Bolo nádherné na vlastné oči vidieť balkón, kde stála Júlia, keď jej Rómeo vyznával lásku.. Mal som tiež možnosť navštíviť tunajšie koloseum. Stačí mi len jedno slovo: prekrásne. Spoznal som Miláno a Veronu len z tých najlepších hľadísk a som plný skvelých dojmov a zážitkov, ktoré mi nikto a nikdy nevezme.

Moje pocity z tejto cesty sú jednoducho neopísateľné. Miláno ma zaskočilo svojou obrovskou rozľahlosťou, Verona zase svojimi prekrásnymi pamiatkami. Taliani sú úžasní temperamentní ľudia, neuveriteľne starostliví a pohostinní. Tradičné jedlá, špagety alebo lasagne, boli jednoducho vynikajúce .
Partnerská škola, ktorú sme navštívili, sa mi tiež veľmi páčila, ale čo ma najviac prekvapilo, bolo sobotňajšie vyučovanie. Na druhej strane majú trojmesačné letné prázdniny. Celý môj pobyt v tejto úžasnej krajine, bohatej na tradície a kultúru, som sa snažil naozaj naplno vychutnať. Na tento zážitok nikdy nezabudnem.

Peter Tóth, 3.F
Výlet do Talianska bol mojím najlepším výletom v živote. Moja hostiteľská rodina bola tak ako všetky veľmi pohostinná. Býval som vo veľkom dome, ktorý postavil ich starý otec. Dokonca som mal vlastné malé poschodie. Miláno je úžasné mesto nielen svojimi pamiatkami ako Duomo Miláno, či umeleckými dielami od Michelangela. Má proste neopísateľnú atmosféru. Taktiež som rád, že som videl povestný Júliin balkón vo Verone. Rómeo musel byť poriadne vysoký a šikovný , keď sa tam vyškriabal J.
Bohužiaľ, nemohli sme tam byť večne. Takže v utorok sme sedeli uprostred Milána, jedli pizzu, a hneď v stredu som sa učil limity na matematike. Taliansko pre mňa už nie je o pizze a o móde , ale o skvelých ľuďoch a o úžasnej kultúre.

Vladimír Socha (OxoiD), 2.E
V rámci stredoškolského projektu SOCRATES som sa spolu s tromi študentmi našej školy a profesorkami Vaitovičovou a Kissiovou zúčastnil pobytu v talianskom Miláne.

Všetci spolu sme odlietali z košického letiska do Prahy a odtiaľ do Milána, kde nás neskoro večer na obrovskom a prenádhernom letisku čakali rodiny talianskych študentov, u ktorých sme boli ubytovaní.

Ja som býval v rodine lekára. Otec rodiny sa volal Christo a jeho syn Anastasio. Christo je pôvodom Grék a bol nadmieru srdečný a spontánny. Odovzdal som všetkým darčeky a bol som nesmierne prekvapený, ako úctivo vedeli za ne ďakovať. Christo rozprával veľmi dobre  po anglicky, a preto sme si rozumeli. Všetko ho zaujímalo, hneď prvý večer sme sa dlho do noci spolu rozprávali. O spôsobe života u nás, o rodine, o škole, o športe a koníčkoch.

Na druhý deň sme šli s Anastasiom do školy. Stretli sme sa aj so študentmi zo Španielska a talianskymi hostiteľmi. Študenti v Taliansku navštevujú školu aj v sobotu, preto je počet hodín pripadajúcich na jeden deň podstatne menší. Rozvrh učiva  majú tiež menší ako my. Sú spontánnejší a uvoľnenejší a viac sebavedomí. Aj vzťah učiteľ-žiak je bezprostrednejší ako u nás.

Po vyučovaní sme navštívili centrum Milána. Mohol sa k nám pridať každý, kto mal chuť. Pozreli sme si milánske Duomo, Galériu, Hrad, obrovský park, kochali sme sa talianskou architektúrou a pozorovali sme osobitosti talianskej mentality.

Na druhý deň, v nedeľu, sme navštívili Veronu, kde mi učarila veronská Aréna, kostolíky a iné kultúrne pamiatky. Posledný večer bol venovaný spoločnej večeri, na ktorej sme sa pri rôznych špecialitách delili o spoločné zážitky. Ďalší deň sme odlietali domov. Odprevadili nás tak vrelo a srdečne, ako nás privítali. Ja som sa obzvlášť poďakoval Christovi. Som nesmierne rád, že som mal šťastie nájsť si takého priateľa, ktorý mi mnohé odovzdal a v mnohom mi je vzorom.

Pobyt v Taliansku bol veľkým prínosom pre môj ďalší život. Zistil som, že pri tom istom vzdelaní môžu ľudia žiť aj na vyššej životnej úrovni, ako si to v súčasnosti môžeme dovoliť my. Preto naše mamy musia stíhať viac a pracovať na dve zmeny. Aj naše učiteľky sú mamy a tiež pracujú na dve zmeny. Nemôžu si dovoliť pomocnicu v domácnosti, ako v Taliansku...

Naše školy sa tiež nemusia hanbiť za svoju úroveň ani študenti za svoje vedomosti. Prišiel som domov s pocitom, že sme dobrí !!! Čo dobrí ?! Sme proste najlepší !!

Fotky z cesty sú vo Fotogalérii.