Deň prvý - 8. apríl 2010, štvrtok
Všetci sme sa zišli na košickom letisku ráno o 8:00, kde sme začali našu 24 hodinovú cestu za polárny kruh. Po odbavení batožiny, bezpečnostnej kontrole, kde "pípal" každý druhý z nás a vyložení zakázanej batožiny sme si sadli a čakali na lietadlo do Prahy. Lietadlo však malo zdržanie kvôli americkému prezidentovi, vďaka ktorému bola upravená letová prevádzka v celej Európe. Lietadlo našťastie meškalo len 20 minút a tak sme plní elánu nasadli do nablískanej ATR 72 a už sme boli vo vzduchu. Cesta do Prahy bola celkom fajn a my sme si vychutnávali pohľady na maličké slovenské dedinky s croissantom v jednej a nápojom v druhej ruke. V Prahe sme presadli na Airbus A310 do Helsínk, ktorý mal opäť meškanie kvôli Barackovi Obamovi (keby nešiel podpisovať zmluvu o znížení počtu jadrových zbraní, tak by sme sa na neho asi aj hnevali). V Helsinkách sme si vyzdvihli batožinu, ktorú sme hneď aj zreklamovali, pretože jeden kufor mal odtrhnuté rúčky a vyrútili sme sa z letiska na zastávku MHD. Šofér autobusu, ktorý nás mal odviezť na železničnú stanicu nevedel po anglicky ani mäkké F. Boli sme teda nútení dorozumieť sa medzinárodnou zrakovou rečou a ukázať ujovi koľko lístkov chceme. Po asi 30 sekundách dohovárania sme kúpili lístky a dopravili sme sa na vlakovú stanicu. Po krátkej prehliadke stanice a dĺĺĺĺĺĺĺhom čakaní na vlak sme sa konečne dostali do našich kupé. Niektorým z nás sa podarilo vymknúť a tak musel prísť na rad sprievodca. Po pár hrách sedmy a faraóna sme zaľahli spať a vychutnávali sme si príjemné kolísanie vlaku, ktoré nás prenieslo do detských čias strávených v kočiari alebo v kolíske :-)

Deň druhý - 9. apríl 2010, piatok
Ráno sme sa prebudili tesne pred mestečkom Rovaniemi, ktoré je hlavným mestom severu Fínska - Laponska. Pretože vlak stál na stanici 20 minút, niektorí z nás vybehli vonku nadýchať sa čerstvého vzduchu z blízkosti polárneho kruhu. Vzduch mal príjemných 0°C (čo sa oproti zimným teplotám v Laponsku, ktoré dosahovali miestami až -50°C, dalo úplne v pohode vydržať). Po krátkej hodinke sme už vystupovali na stanici v mestečku Kemijärvi, kde nás čakal zástupca riaditeľa školy pre technické vzdelávanie, pán Ilkka Korkalo a vzal nás na internát. Izby sú celkom fajn, na každej je pripojenie na internet, akurát kuchynka je pre 6 ľudí dosť malá. Po vybalení a miernej hygiene sme boli pozvaní na obed do školskej jedálne kde sme mali tradičnú fínsku zemiakovu polievku na kyslo, v ktorej plávali kúsky koláča (perníka). Nuž povedali sme si, že vyskúšať treba všetko a pustili sme sa do nej. Polievka nebola zlá, akurát náš mlsný slovenský žalúdok nie je zvyknutý na kombináciu polievky a koláča v jednom chode :-) Polievku sme teda zjedli (koláčik nechali na kraji taniera) a za tým sme si dali (ako je to vo Fínsku zvykom takmer ku každému jedlu) šalát a mlieko. Po výdatnom obede nás čakala exkurzia v priestoroch a laboratóriách školy, po ktorej nasledovala prehliadka centra mestečka Kemijärvi. Jedna z našich hostiteliek - Kirsti Honkanen nám upiekla mrkvový koláč, ktorý bol vynikajúci. Po zjedení celého koláča sme všetci pekne krásne nacupkali do fínskej sauny s teplotou cca 90°C (tí Fíni sú poriadni extrémisti - vonku -50°C a v saune +90°C). Príjemnú saunu sme zakončili večerným filmom pri "telke" (čítaj notebooku).

Deň tretí - 10. apríl 2010, sobota
Dnes sme mali viac-menej oddychový víkendový program zameraný na kultúrno spoločenské dianie v Laponsku. O 9:00 sme vyrazili na výlet do mestečka Kemijärvi. Nemohli sme zabudnúť navštíviť Santa Clausa, s ktorým sme prebrali naše zámery vo Fínsku a odfotili sme sa. Po nákupe suvenírov z polárneho kruhu sme sa pobrali na obed, ktorý sa dnes niesol v znamení cestovín, čo sme po včerajšom fínskom experimente uvítali. Poobede sa nám podarilo navštíviť múzeum života za polárnym kruhom - Arcticum, v ktorom sme sa (okrem iného) dozvedeli aj to, ako vzniká polárna žiara. Výletný deň sme zakončili prehliadkou centra mesta Rovaniemi. Po návrate nás opäť čakala vyhriata sauna a teplá posteľ.

Deň štvrtý - 11. apríl 2010, nedeľa
Podľa slovenských tradícií a zvykov sa v nedeľu nemá nič robiť a preto sme ich ani my vo Fínsku neporušili. Budíček bol naplánovaný na 10:00 a preto niektorí z nás vstali aj o 12:00 :) Po rýchlej rannej obhliadke priľahlého obchodu sme doplnili zásoby sladkostí a bežných potravín a vrátili sme sa na internát navariť si chutný obed. Nabraté kalórie sme spálili následnou prechádzkou do mesta cez hory snehu, koľajnice, mosty, a ďalšie prekážky, ktoré nám mestečko Kemijärvi kládlo do cesty. My statní šuhaji zo Slovenska :-) sme sa však nimi nedali zastrašiť. Naša cesta sa končila na plavárni, čo je vlastne taký miestny aquapark s bazénmi, tobogánom, suchou aj parnou saunou a výrivkou. Po poriadnej zábave sme vrátili domov, doplnili "vyplávané" kalórie a pozvoľným tempom (poniektorí až zajtra) sa uložili spať.

Deň piaty - 12. apríl 2010, pondelok
Ráno po ťažkom budíčku sme sa prebudili do (nášho) druhého pracovného dňa. Po raňajkách (kto si čo nabral + ovsená kaša) sme sa presunuli do školských výpočtových labákov, kde nás čakal učiteľ strojníctva Risto Valkonen a zadal nám súčiastky, ktoré sme mali nakresliť v programe AutoCAD 2010. Nakoľko v škole používame verziu AutoCAD 2000, čakal nás mierny šok, keď sme uvideli Ribbon panel (podobný ako v Office 2007 a 2010) plný rôznych značiek. O pár minút sme sa však zorientovali vo väčšine ikoniek a prvú súčiastku sme zvládli nakresliť do 11:00, kedy Fíni zvyčajne obedujú. Na obed sme mali čierne klobásy s opekanými zemiakmi a šalátom podľa vlastného výberu. Po obede sme sa vrátili späť k práci na druhej súčiastke. Po dvoch hodinách sme mali nakreslenú aj tú. Vzhľadom na pripravovaný poobedňajší program sme sa pobrali na internát pripraviť si podklady, pretože nás čakala konverzácia s miestnymi obyvateľmi, nadšencami, ktorí sa učia angličtinu ako hobby (klobúk dole pred nimi, keďže to boli všetci ľudia nad 50 rokov). Večer sme si dali výbornú polievku a sladkú bodku v podobe improvizovaného jablkového koláča so šľahačkou a čokoládou. A ďalší deň za nami.

Deň šiesty - 13. apríl 2010, utorok
Dnes ráno nás v škole čakal učiteľ Jarmo Jussila, ktorý nás vzal na hodinu mikroprocesorov. Zoznámili sme sa s mikroprocesorom, ktorý využívajú na   tunajšej škole pre potreby predmetu telekomunikácie. Jeho názov je OOPic a je možné ho programovať v jazykoch Visual Basic, C++ a Java.  Naše prvé pokusy sa sústredili na ovládanie základných vstupov a výstupov a pochopenie programovacieho jazyka a štruktúry objektov, ktoré predstavovali samotný mikroprocesor a jeho periférie. Po úvodnom zoznámení sme sa pustili do programovania, ktoré malo vypísať na LCD displeji ľubovoľné slová. Poobede po práci v školskom laboratóriu nás prišla vyzdvihnúť tunajšia výchovná poradkyňa - pani Anita Pirtijärvi, ktorá nás v rámci nášho voľného času vzala do neďalekého sobieho parku. V ňom sme mali možnosť vidieť živých sobov a dozvedieť sa niečo o ich živote priamo od človeka, ktorý sa o tieto milé zvieratá stará. Po prehliadke sobov sme ešte mali možnosť vyskúšať si život laponských domorodcov, pretože nás tento chovateľ pozval do typického laponského teepee (indiánske vyzerá presne rovnako), kde sme si dali čaj/kávu a vianočku. Po prehliadke sobieho parku sme sa ešte zastavili v miestnom minimúzeu, kde sme si mohli pozrieť ukážky voľne žijúcich zvierat a dozvedeli sme sa, že pred mnohými storočiami bol na mieste kde sme stáli 500m vysoký ľadovec.Večer sme sa ešte vybrali na plaváreň a po plavárni sme sa poriadne "nadlabli" v miestnej pizzérii, kde sme si dali pizzu s priemerom viac ako 75cm.

Deň siedmy - 14. apríl 2010, streda
Dnes sme pokračovali v práci na mikroprocesoroch a naše včerajšie programy sme sa snažili rozšíriť o rôzne efekty, ako napr. pohybujúci sa text na LCD displeji, striedavé zobrazovanie textu na rôznych riadkoch, zmena rýchlosti pohybu textu a podobne. Všetky zadané úlohy sme zvládli na výbornú a rozšírili sme si tak naše vedomosti z oblasti mikropočítačov a programovania v jazyku C. Poobede sme dostali za úlohu "spojazdniť" teplomer vyhotovený ako integrovaný obvod tak, aby zobrazoval na displeji aktuálnu teplotu. Všetky súčiastky sme zapájkovali do "plošáku" no po mnohých neúspešných pokusoch sme zistili, že novšia verzia mikroprocesora, ktorú získali len nedávno, nepodporuje komunikačný protokol predloženého teplomeru. Po mnohých neúspešných pokusoch sme to teda museli vzdať, ale pri hľadaní riešenia sme sa dozvedeli mnoho vecí o tom, ako spolu komunikujú jednotlivé periférie mikroprocesora. Večer sme si už len vychutnávali sladké ničnerobenie pri dobrom filme.

Deň ôsmy - 15. apríl 2010, štvrtok
Náš dnešný deň sme venovali filmovaniu edukačného videa, ktoré by malo vysvetľovať prácu s hydraulickým motorom riadeným prostredníctvom relé a spínačov. Vybrali sme si zopár zapojení na stavebnici Rexroth, aby sme si natrénovali prácu s pneumatickým aj elektrickým zapojením, zopakovali si vedomosti z elektrotechniky, fyziky a automatizácie. Po úspešnej realizácii viacerých zapojení sme sa nakoniec dostali k samotnému filmovaniu. Najprv sme si pofotili všetky súčasti obvodu, pripravili vhodné rozloženie súčiastok a pustili sa do zapájania a filmovania. Tak ako to už v showbiznise býva, niektoré scény sme museli točiť na viackrát. Po dvojhodinovom zapájaní a odskúšaní schémy (ktoré nám pri skúšaní trvalo asi 30 minút) sme sa nakoniec rozhodli, že máme dosť snímkov a na rad nastúpi o niekoľko dní strihačská práca. To bol náš deň na pľace ako sa patrí. Každý si "odmakal" svoju časť a dúfame, že z našej práce bude pekná učebná pomôcka pre žiakov našej školy.

Deň deviaty - 16. apríl 2010, piatok
Ráno sme vstávali veľmi skoro, aby sme vyrazili na našu cestu za poznaním vodnej elektrárne. Po výdatných raňajkách sme nasadli do mesta a vybrali sme sa na 100km dlhú púť do hydroelektrárne Valajaskoski blízko Rovaniemi. Túto elektráreň vlastní firma Kemijoki Oy, ktorá prevádzkuje aj 15 ďalších podobných elektrární v krajine. Pri exkurzii sme sa dozvedeli ako funguje taká vodná elektráreň, koľko vyrobí energie, akú údržbu a plánovanie vyžaduje. Miestni pracovníci nám ukázali aj graf spotreby elektrickej energie, na ktorom sme videli aký je bežný život ľudí v malom mestečku. Videli sme kedy vstávajú, kedy pracujú, kedy idú domov z práce, kedy varia a pozerajú televízor a kedy chodia spať. Človek by si ani nepomyslel koľko informácií za dá zistiť zo spotreby energie. (Chvalabohu sme tam nenašli žiadne veľké lákavé červené tlačidlo, ktoré by sa dalo stlačiť). Po obede, na ktorý nás pozvali zamestnanci elektrárne sme mali naplánovanú exkurziu na miestnej vysokej škole University of Applied Science in Rovaniemi. Učitelia na tejto škole nás najprv oboznámili z možnosťami štúdia a tiež s možnosťou uchádzať sa o miesto na škole v rámci mobilitného programu študentov Erasmus. Po krátkej prezentácii školy nasledovala dôkladná prehliadka laboratórií a odborných pracovísk univerzity. Po únavnom dni sme sa večer "šupsli" do sauny a neskôr do postele, kde sme zaspali ako malé bábätká.

Deň desiaty a jedenásty - 17. a 18. apríl 2010, sobota - nedeľa
V sobotu "ráno" (cca o 9:15) sme sa vybrali vyskúšať si miestny "wild life" v podobe icefishingu (chytanie rýb cez dieru v ľade). Nabalili sme boby (ľahšie sa ťahajú po snehu a ľade) zásobami jedla, vody, udíc a červíkov a vybrali sme sa cez jazero na cca 2km vzdialený ostrovček, kde sme založili kemp. Vytiahli sme vrtáky, navŕtali diery do ľadu, napichli červíkov na rybársky háčik a hodili ho do vody. O pár minút už začali prvé ryby ohlodávať zmrznutých červíkov a my sme ich vyťahovali jednu po druhej. Po asi 3 hodinách sme ich vytiahli približne 17 a rozhodli sme sa, že ostatné necháme pre miestnych rybárov :-D Rybky sme nahádzali do igelitového vreca a po výdatnom pohybe (státí na ľade a poťahovaní udičkou veľkosti asi 40cm) sme si zaslúžili výdatný obed vo forme špekáčikov upečených na ohni založenom uprostred jazera na ľade :-) Sami sme tomu nemohli uveriť. Obed skončil čajom uvareným tiež na ohni a pomaly sme sa pobrali domov, no nezabudli sme za sebou upratať. Zabudli sme ale zahasiť oheň. Dúfajme, že od neho nechytí miestny les :-D Večer sme sa už len doplazili domov, odložili ryby do chladničky a pobrali sa oddychovať. Keďže "v nedeli se nedělá" tento deň sme venovali odpočinku, praniu, nákupom a návšteve plavárne.

Deň dvanásty - 19. apríl 2010, pondelok
Opäť prišiel pondelok a s ním nový pracovný týždeň. Aby sme sa opäť naučili niečo nové dostali sme k dispozícii model dopravníka PETRA a programovateľný automat (PLC) HITACHI HIZAC D-28. Hneď sme otvorili manuál k PETRE a začali sme študovať jej vstupy a výstupy :-) Všetko išlo ako po masle, pre istotu sme si ešte multimetrom odmerali výstupné napätia, aby sme sa uistili, že nepoškodíme automat. Automat prišiel na radu ako druhý. Opäť sme vzali do ruky manuál. ale čo to? Manuál vo fínštine. Hneď sme teda naklusali za miestnym učiteľom a dozvedeli sme sa, že anglický manuál sa stratil. Fajn. Ešte, že máme (nad)prirodzenú inteligenciu a postupným skúšaním a prezeraním kontaktných schém sme prišli na to, ktorý príkaz slúži na požadovanú činnosť automatu. Po 4 hodinách úmornej práce a kreslenia fixkou po tabuli sa nám podarilo vyčarovať program, ktorý automaticky (pomocou časovačov) riadil dopravník, po ktorom sa už teraz zaradom premávali výrobky ako malé káčatká za mamou kačicou :-) Poobede sme si ešte zapísali potrebné poznámky aby sme neskôr mohli začať pracovať na prezentácii pre našich spolužiakov.

Deň trinásty a štrnásty - 20. a 21. apríl 2010, utorok a streda
Ako sa na správnych elektrikárov patrí, nemohli sme obísť ani silnoprúdové rozvody a elektroinštalácie. Po príchode do školy sme dostali pôdorys domu a projekt, podľa ktorého sme mali za dva dni vytvoriť elektroinštaláciu v dvoch izbách rodinného domu. Konkrétne v kúpelni a predsieni. Vybrali sme si teda potrebné náradie, vhodný elektroinštalačný materiál, vodiče, káble, svorky, otvorili rozvádzač a začali pracovať. Práca nám šla celkom od ruky, dokonca sme si aj zaspievali slovenské "národné" pesničky (Desmod, Elán, ...). Akurát niektorí z nás nazývajú 70-80° uhol pravým a ťahajú fázu žlto-zeleným káblom, ale nevadí :-D V utorok poobede sme mali väčšiu časť elektroinštalácie za sebou. Dokonca sme si ešte zopakovali aj zapojenie schodišťových vypínačov :-) V stredu ráno nás čakala hodina angličtiny s miestnymi študentmi, kde sme im predstavili náš projekt, školu, krajinu a mesto Košice. Fínski študenti a študentky však toho veľa nenahovoria a tak na nás smerovalo len pár otázok, ktoré sme hravo zvládli zodpovedať. Po rannej hodine angličtiny sme sa pobrali dokončiť "náš" domček, čo sa nám nakoniec podarilo. Záverečná kontrola a meranie ukázali, že sme našu úlohu zvládli. Celý proces sme nezabudli zdokumentovať a vytvoriť z neho prezentáciu pre našich spolužiakov. Práca nám trvala do neskorého popoludnia, na záver ktorého sme si ešte v telocvični zahrali bedminton a floorball. Unavení po heroickom výkone sme odpadli do našich mäkkých postelí a zobudili sme sa až ďalší deň ráno.

Deň pätnásty - 22. apríl 2010, štvrtok
Dnes sme sa opäť vrátili k programovaniu PLC automatu tak, aby bol schopný reagovať na výstupy z PETRY. Najprv sme vyskúšali pripojiť výstupy z PETRY na vstup automatu, no ten nereagoval. Meraním sme zistili, že miesto logickej nuly reaguje len na tvrdo pripojenú zem. Museli sme si ešte teda vyrobiť optoprevodníky, ktoré nám pripájali zem na vstupy PLC na základe výstupov z PETRY. Fajn, jeden problém sme vyriešili. Opäť sme vzali do rúk fínsky manuál a snažili sme sa prísť na to, ako automatu prikázať, aby na základe vstupov zopínal časovače a čítače. To sa nám však aj napriek našej snahe nepodarilo (bohužiaľ nevieme po fínsky). Poobede sme sa ešte snažili "rozchodiť" PETRU pomocou mikropočítača ale aj tu zaúčinkovali Murphyho zákony a optoprevodníky nám nechceli zopínať výstupy (nakoniec sme zistili, že sme ich asi odpálili aj keď nevieme ako keďže sme do nich pustili len 2,5V). Dnešný deň bol z hľadiska produktivity práce veľmi zlý, no naučili sme sa kopec nových vecí čo je ešte dôležitejšie ako funkčný výsledný produkt (aj keď ten by nás potešil ešte viac).

Deň šestnásty - 23. apríl 2010, piatok
Na dnešok sme nemali plánovanú žiadnu manuálnu prácu. Ráno o deviatej si nás vyzdvihol bývalý žiak miestnej školy Johan Antti Wahlsten, ktorý nám urobil exkurziu po miestnej počítačovej sieti a ukázal nám ako sa z jedného miesta dá efektne spravovať celá sieť, nastavovať bezpečnostné politiky, distribuovať aktualizácie a inštalovať softvér na diaľku. Predstavil nám projekt siete, ktorá spája väčšie severské mestá (Salla, Kemijärvi, Pelkosenniemi a Savukoski), oboznámil nás s katastrofálnym stavom siete pred začiatkom projektu a so súčasným stavom, ktorý plne vyhovuje pre 4 mestá, ich školy a samosprávne orgány. Nakoniec sme si ešte pozreli hardvérovú časť siete a v poobedňajších hodinách sme sa vybrali užiť si zaslúžený odpočinok. Tento týždeň sme pracovali naozaj tvrdo a využili sme možnosti centier odborného vzdelávania na tejto škole na 200%.

Deň sedemnásty a osemnásty - 24. a 25. apríl 2010, sobota - nedeľa
V sobotu "ráno" okolo desiatej sme sa vybrali na neďalekú vyhliadkovú vežu. Po dvadsať minútovej ceste autom sme zaparkovali  pod kopcom, na ktorom sa nachádzala spomínaná vyhliadka. Svižným krokom sme sa teda vydali do kopca a po 15 minútach na nás čakal výhľad na vzdialenosť asi 20 metrov :-) keďže sa pri našej ceste poriadne rozsnežilo a rozfúkalo. Tipli sme si teda, kde asi môže byť Kemijärvi, odfotili sme sa na vrchu vyhliadkovej veže aj pod ňou a pobrali sme sa domov. Poobede nás čakala plaváreň a sauna a nedeľu sme strávili varením a prechádzkov okolo jazera Kemijärvi. 

Deň devätnásty a dvadsiaty prvý - 26. apríl a 28. apríl 2010, pondelok a streda
Po raňajkách sme sa pobrali do školských dielní, kde nás čakali elektronické stavebnice - obvody pre detekciu vlhkosti, kódový zámok, detektor kovov a merač elektrickej spojitosti. Vytiahli sme teda spájkovačky, cín a súčiastky a hor sa do práce. Práca nám išla od ruky a tak sme mali  poobede spravené dve stavebnice. Problém bol v anglických manuáloch, kde sme občas narazili na slovíčko, ktorého význam sme nepoznali ale slovník a schémy nám pomohli vyznať sa v spleti odborných výrazov. Dnes sme si teda okrem elektroniky a praktického zapájania dosiek plošných spojov zopakovali aj angličtinu, v ktorej sme sa dokonca zdokonalili. Pekný deň sme zakončili bedmintonovým turnajov v miestnej telocvični. V stredu sme postupne dokončili ostatné stavebnice, oživili ich a vyskúšali. Menšie chyby v podobe "prehodenia" vývodov cievok prípadne studených spojov sme rýchlo odstránili a nakoniec nám fungovali všetky stavebnice. Radosť bola o to väčšia, že sme si ich mohli vziať domov ako odmenu za dobre vykonanú prácu.

Deň dvadsiaty - 27. apríl 2010, utorok
Dnešok sa niesol v znamení odborných exkurzií. Prvú exkurziu sme absolvovali v rašelinovej elektrárni. Jej zamestnanec nám vysvetlil akým spôsobom vyrábajú elektrickú energiu pomocou horenia rašeliny. Odpadové teplo z výroby elektrickej energie efektívne využívajú na vyhrievanie 70% územia mesta Rovaniemi. Zároveň sme sa dozvedeli, že plánujú prejsť na palivo vo forme dreva, pretože toto palivo menej znečisťuje prostredie ako rašelina či uhlie. V konečnom dôsledku tak ušetria aj náklady na nákup emisných kvót, ktoré im umožňujú vypúšťať do ovzdušia určité množstvo spalín. Druhou v poradí bola firma Lappset, ktorá vyrába ihriská pre deti a rehabilitačné pomôcky pre starších ľudí. Vo firme nám ukázali inteligentné ihrisko SmartUs interagujúce s deťmi tak, že jednotlivé stanovištia na ihrisku sú vybavené RFID čítačkami kariet, kde sa dieťa prihlási a musí splniť danú úlohu. Celý systém je pripojený na internet, čo umožňuje nielen deťom ale aj ich rodičom a správcom ihriska sledovať aktivitu detí. Do interaktívnych panelov na ihrisku je tiež možné nahrať vlastné hry vytvorené v špeciálnom softvéri a tak môžu toto ihrisko využívať aj školy pre vzdelávacie účely. Manažér tohto podniku nám tiež ukázal celý systém výroby, ktorý pozostával z mnohých automatizovaných činností. Pri návrate na internát sme ešte nakúpili suveníry a večer sme už len "hodili šípku" do postele.

Deň dvadsiaty druhý a dvadsiaty tretí - 29. a 30. apríl 2010, štvrtok - piatok
Posledný deň v Kemijärvi bol venovaný vyhodnoteniu projektu. Zhrnuli sme si našu prácu a ciele projektu a skonštatovali sme, že všetky ciele boli naplnené. Každý z nás dostal certifikát o absolvovaní stáže spolu s dokumentom Europass, ktorý je potvrdením o nadobudnutých zručnostiach a absolvovaných činnostiach počas stáže. Zároveň sme dostali aj malý darček a miestni študenti pre nás pripravili pohostenie vo forme výborného obeda. Poobede sme sa už len pobalili a večer sme nastúpili na vlak do Helsínk. V Helsinkách sme vystúpili na zlej stanici a preto sme ešte hľadali spôsob ako sa dopraviť na železničnú stanicu. Využili sme mestský vlak, ktorý nás pohodlne dopravil až na hlavnú železničnú stanicu. Po obhliadke Helsínk a rýchlom obede sme sa vybrali na letisko, odkiaľ sme sa cez Prahu dostali až do našich milovaných Košíc. Tesne pred polnocou 30. apríla sme opustili brány košického letiska a pobrali sme sa domov. Na stáži bolo super. Tí, ktorí neboli, môžu ľutovať :-P

Utorok 9. Marec – deň prvý:
Krátko po pol šiestej ráno sme už všetci čakali vo vestibule košickej železničnej stanice. Po pristavení vlaku sme dlho nečakali, rozlúčili sa s našimi blízkymi a usadili v kupé. Vlak odišiel krátko po šiestej hodine. Celá cesta sa niesla v dobrom duchu a pomohla nám sa navzájom lepšie spoznať. Do Budapešti sme dorazili okolo desiatej doobeda. Keďže sme vystúpili na budapeštianskej stanici s názvom Keleti  a vlak do Ptuju nám odchádzal z južnej stanice,  museli sme odskúšať aj budapeštianske metro. Veľmi sme sa neponáhľali, keďže vlak nám odchádzal až o štyri hodiny, no napriek tomu sme tam dorazili v krátkom čase. Zložili sme sa vo vestibule. Miestni asociáli na seba nenechali dlho čakať, hneď nám začali robiť neželanú spoločnosť, no my, ako správni Slováci, sme im nedali ani cent. Po predlhom čakaní konečne pristavili náš vlak, do ktorého sme sa aj hneď premiestnili. Cesta bola dlhá, no čas sme si krátili ako sa dalo. Niekto spánkom, niekto zasa ochutnávaním dobrôt od mamičky. Po niekoľkých  hodinách cesty, na hraniciach so Slovinskom, nás neminula colná kontrola. Okolo deviatej sme dorazili do mestečka Ptuj,  kde nás už čakala pani Naďa a pán Peter. Za pár minút sme už aj stáli pred internátom. Batožinu sme dali nabok a išli sme na večeru. Vyhladovaní a uzimení  sme zjedli všetko do poslednej omrvinky. Vyškriabali sme sa na štvrté poschodie, kde nás už čakali naše izby a postele, ktoré sa nám hneď zapáčili.

Streda 10. Marec – deň druhý:
Ráno sme sa všetci pozobúdzali okolo 07:30, išli na raňajky a čakali do 08:30, kedy sme mali stretnutie s Naďou. Naďa  je profesorka angličtiny, ktorá je koordinátorkou projektov a stará sa aj o nás. Odviedla nás do Elektrotechnickej školy (patrí pod Šolski center Ptuj), kde sme mali prezentáciu Slovinska v  podaní miestnej mládeže . Prezentovali sme sa aj my , predstavili sme seba aj našu strednú školu. Po týchto oficialitách nás Naďa previedla po škole, poukazovala nám učebne, odborné laboratória a ich  vybavenie.  Mali sme možnosť pracovať vo fantasticky vybavených školských laboratóriách slúžiacich na výučbu automatizácie. Našou úlohou bolo programovanie PLC automatu firmy Siemens. Miestny učiteľ nás oboznámil so základnou štruktúrou PLC a zásadami programovania automatov. V popoludňajších hodinách sa nás mala ujať slečna Nina (učiteľka umenia / výtvarnej výchovy) . Pri čakaní na ňu sme ďalej upevňovali vzťahy s miestnou mládežou, ktorá nám ukázala svoje fotky zo zahraničnej stáže na ostrove Kréta. Po príchode slečny Niny sme sa vybrali na prehliadku mesta Ptuj. Videli sme pamiatky ako „Mestská veža“, „Monument sv. Floriána“, „Starú mestskú radnicu“ a pod., o ktorých nám bolo aj niečo stručne povedané, okrem týchto pamiatok sme boli aj v miestnych galériách, napr. v „Ateliéri Franca Miheliča“, ktorý je obľúbeným autorom slečny Niny.

Štvrtok 11. Marec – deň tretí:
Ráno sa nieslo v klasickom duchu, t.j. 07:30 raňajky, 08:30 príchod Nadi. Išli sme do Šolskeho centra , kde sme navštívili  dielne a laboratória v ktorých sa vyučujú elektrotechnické predmety, ale aj strojárske dielne: klampiarsku, kováčsku, sústružnícku, zámočnícku a pod., špecializované učebne: telekomunikačnú, automatizačnú, učebňu pre elektrotechnické meranie . V odborných učebniach prebiehala výučba , na ktorej sme sa zúčastnili aj my. Vyučujúci nám popísali a predviedli prácu  s  pneumatickým systémom Festo,  ako aj postup pri návrhu  a výrobe súčiastok CNC strojmi.  Pracovali sme aj v simulačnom programe Automation Studio Version 03, čo je modulárny kresliaci a simulačný program slúžiaci na návrh a animáciu obvodových, hydraulických, pneumatických, elektrotechnických a automatizačných schém. Po obede v   Elektrotechnickej škole, sme boli na hodine informatiky s pánom Dávidom. Podvečer sme navštívili  hodinu angličtiny u pani Nadi,  kde nás študenti naučili zopár slovíčok v slovinčine a my zase ich zopár v slovenčine (dobrý deň, večer a pod.). Po skončení sme sa vybrali obzrieť miestne termálne kúpalisko, kde sme si zistili otváraciu dobu a ceny. Vrátili sme sa  na internát, kde sme  oddychovali, večerali a šli spať.

Piatok 12. Marec – deň štvrtý:
Ráno bolo obdobné ako tie predchádzajúce. Zrána sme opäť pracovali v školskom laboratóriu na návrhu a výrobe súčiastky pomocou programovateľného CNC stroja. Neskôr sme sa presunuli do laboratória automatizácie, kde sme si vyskúšali jednoduché riadenie regulovanej sústavy programovateľným automatom firmy Siemens. Poobede po nás prišla pani Naďa a jej kolega pán Dávid na svojich autách a odviezli nás do mesta Maribor, kde sme boli na prehliadkach našich budúcich pracovísk. Najprv sme boli v Neonarte tj. firma zaoberajúca sa reklamou (neónové reklamy, potlače na MHD a pod.) boli sme prevedení po firme a videli sme, aké zariadenia používajú. Našu prehliadku Neonartu sme skončili v kancelárií jej šéfky, kde sme dostali nejaké prospekty o firme a jej produktoch.  Rozlúčili sme sa a pobrali sa do ďalšej firmy Geoinu, ktorá sa zaoberá geodéziou a kartografiou, prehliadka bola obdobná ako v Neonarte. V oboch firmách sme zároveň dostali bezpečnostné pokyny pre prácu. Poobede sme navštívili  rozprávkové lyžiarske stredisko Maribor – Pohorje, kde sa uskutočňujú aj svetové lyžiarske preteky žien. Potom sme sa vybrali na pešiu prechádzku mesta Maribor, kde nám boli ukázané jeho najdôležitejšie pamiatky. Zavítali sme aj do múzea vín Slovinska, kde sme sa dozvedeli, že víno a Slovinsko sú spolu úzko spojené, keďže prvé písomnosti o výrobe vín siahajú až do 14. storočia. Večer sme boli v miestnom nákupnom komplexe, ktorý sme si prezreli. Potom na nás čakal taxík (van) ktorý nás zobral späť na internát v Ptuji. Trocha sme si oddýchli a ešte sme sa vybrali na prechádzku po meste.

Sobota 13. Marec – deň piaty:
Ráno sme vstávali neskôr. Naraňajkovali sme sa  a dohodli, že dnes pôjdeme do termálneho parku Ptuj. Keďže je mimo sezóny, vonkajšia časť bola uzavretá. Ale otvorený bol jeden tobogan, plavecký bazén, sauna, vírivky a podobne. Takže sme sobotu venovali oddychu. Po odchode z termálneho parku sme sa zastavili na neskorý obed  a išli späť na internát, kde sme už mali voľný program, boli sme však zmorení vodou, tak sme pospávali a večer hrali karty.

Nedeľa 14. Marec – deň šiesty:
Nedeľa sa niesla v oddychovom a upratovacom duchu, spali sme  dlhšie, poupratovali izby, nakúpili a pod.. Okolo obeda sme sa vybrali do centra mesta na Ptujski hrad. Po prehliadke hradu , ktorá trvala asi  jeden a pol hodiny,  sme pokračovali prehliadkou mesta . V centre sme sa opäť naobedovali  a išli sme na internát. Zajtra nás čaká prvý pracovný deň. Zatiaľ sa nám tu páči, starajú sa o nás , krajina je pekná, ľudia milí,  sme jednoducho radi, že sme sem prišli.

Pondelok 15.marec – piatok 19.marec  - siedmy až jedenásty deň:
Tieto pracovné dni majú podobnú šablónu, takže popíšeme ich priebeh naraz. Budíček je cca o pol  ôsmej , do ôsmej sú raňajky, o pol deviatej pre nás prichádza taxík, ktorý nás vezie na našu stáž do mesta Maribor. Zo stáže sa vraciame okolo štvrtej, potom oddychujeme, hodnotíme pracovný deň, píšeme si denníky , večeriame a pod.
Teraz niečo k pracovnej činnosti: pracujeme v dvoch firmách -  GEOIN d.o.o. - Geodetski inženiring Maribor a NEON ART d.o.o.- Maribor. Práca v obidvoch  firmách je veľmi zaujímavá a pre nás prínosná, oboznamujeme sa a pracujeme s technológiami, s ktorými sme sa ešte prakticky nestretli.

GEOIN d.o.o. - Geodetski inženiring
Z malej firmy, ktorá bola založená v roku 1989  sa v priebehu niekoľkých rokov vyvinul stredne veľký Geodeticko - kartografický  podnik. V posledných 10 rokoch, je Geoin lídrom v oblasti geodézie a kartografie v regióne. Najväčšie projekty tejto firmy  sú spojené s výstavbou slovinskej diaľnice. Geoin ponúka mnoho druhov geodetických a mapovacích služieb: tvorí topografické mapy, katastrálne mapy, orto-foto, GIS analýzy, vizualizáciu prostredia a iné.
V tejto firme sme štyria: URBANSKÝ Jakub , BIBKO Daniel , MAŇO Václav , BARCI Pavol.

Naša činnosť:
Po príchode na pracovisko sme boli oboznámení so zásadami bezpečnosti práce na pracovisku a v teréne. Zoznámili sme sa s ľuďmi, ktorí majú našu prax na starosti . Boli sme oboznámení s programom Google SketchUp (v. 7) -  je to aplikačný program  na tvorbu trojrozmerných objektov, využíva sa najmä na  vkladanie súborov do Google Earth. V aplikácii sa nachádzajú aj rôzne textúry, za pomoci ktorých sa dajú vytvorené plochy pokryť. Je možné použiť aj fotografie z terénu, napr. budova. Pracujeme na modelovaní budov v SketchUpe a na ich pokrývaní textúrami fotenými v teréne. Okrem uvedeného  programu používame  taktiež  Adobe Photoshop CS3  - program určený na tvorbu a úpravu rastrovej (bitmapovej) grafiky. Umožňuje tiež použitie grafických efektov a to aj vo forme zásuvných modulov, editáciu a vytváranie vektorovej grafiky a jej prevod na rastrový obrázok, ktorým editujeme  hore spomínané textúry do podoby potrebnej k použitiu v SketchUpe.

NEON ART d.o.o.
Neon art s.r.o. je spoločnosť s viac než 50 ročnou tradíciou, ktorá vytvára a skladá svetelné a reklamné panely. Je jednou z najväčších reklamných spoločností v Slovinsku. Kombinuje tradíciu s modernou technológiou. Firma sa nachádza v Maribore, druhom najväčšom meste v Slovinsku.  Sídlo firmy sa tu nachádza od roku 1999 a má vyše 600 metrov štvorcových. Vo firme pracuje mnoho expertov v elektrotechnike, v tvarovaní neónových trubíc a mnoho špičkových dizajnérov.
Vo firme pracujú dvaja z nás: Pavol Kababik, Patrik Výrostko

Naša činnosť:
Prvý deň sme sa zoznámili s našimi budúcimi spolupracovníkmi, ktorí nás oboznámili s činnosťou firmy a ukázali nám postupne celú technológiu, ktorú pri práci používajú. To znamená počítače, tlačiarne, plottre, cnc stroje, počítačom riadené ohýbačky, frézy, tepelnú ohýbačku plastov a počítačom riadený vyrezávací laser.
Počas týždňa sme si postupne pripravili naše pracovisko, zapojili počítače a  nainštalovali potrebné programy pre prácu s grafikou. Vysvetlili nám základné princípy pri tvorbe grafiky v grafickom programe Corel Draw X4. Nakreslili sme si jednoduchý vektorový obrázok, ktorý sme si otvorili v grafickom programe Sign Maker  5.4. Tento program slúži na vytváranie vektorovej grafiky. Hlavne na nápisy. Jeho výhodou je, že sa pomocou neho dá ovládať plotter alebo vyrezávacie zariadenie. Ovládanie programu a vyrezávacieho zariadenia sme si prakticky odskúšali a pomocou neho sme si vytvárali vlastné samolepiace nálepky. Svoje zručnosti každý deň zdokonaľujeme ďalšou prácou s grafickými programami, ako aj so  samolepiacou fóliou. Medzitým nám naši kolegovia prakticky ukázali prácu s veľkoformátovou tlačiarňou a jej PC, obsluhu a následné spracovávanie reklamných plagátov, obsluhu cnc strojov a vyrezávacieho lasera.

Zajtra ( v sobotu) nás čaká celodenný výlet so slovinskými študentami a profesorkami do atraktívnej  Postojnej jaskyne a tiež ku jazeru Bled. Nedeľa sa bude niesť v duchu upratovania a relaxu, ktorý si po pracovnom týždni zaslúžime.

Sobota 20. marec - dvanásty deň
Dnešný deň začal podľa programu. Po raňajkách nás koordinátorka projektu za slovinskú stranu pani Nadja Jager Popović čakala spolu so šoférom mikrobusu pred Školským centrom Ptuj. Okolo 7.30 hod. sme vyrazili spolu s ďalšou slovinskou učiteľkou Monikou a slovinskými študentmi do Ljubljani – hlavného mesta Slovinska. Po dvojhodinovej prehliadke historického centra mesta sme vyrazili k dedine a jaskyni Postojna, ktorá  leží asi 60 kilometrov od Ljubljany . Jaskyňa  bola sprístupnená v roku 1819 pri príležitosti návštevy cisára  Františka Ferdinanda. Od sprievodcu sme sa dozvedeli, že objaviteľom jaskyne – jamy, ako to tu nazývajú - je považovaný miestny občan Luka Čeč, ktorý komplex našiel v  roku 1818. Celý jaskynný systém zahrňuje 21 km. Návštevníkom je sprístupnených  asi 5.2 km. Jaskynný komplex sa začal vytvárať  pred dvoma miliónmi rokov. Jej tvorcom sa stala rieka Pivka. Ďalším miestom našej zastávky bol Predjamský hrad (Predjamski Grad ). Tento  hrad je unikátny svojim umiestnením  na skale. Nachádza sa asi 9 km od jaskyne  nad riekou Lokva. Bol postavený na vysoké skale v previse. História hradu siaha do 13. storočia, má  gotickú podobu a pôvodný názov je  Luegg. Predjamski Grad má celkom 5 poschodí. Hrad sme si prezreli iba z nádvoria a potom sme sa vybrali na neskorý obed. Keďže bolo 15.30 hod. a počasie nám veľmi neprialo, na jazero Bled, ktoré bolo v pláne sme už nestihli. A tak sme ešte využili chvíľu voľna a zahrali si v reštaurácii, kde sme obedo – večerali Bowling. Domov sme sa vrátili neskoro večer unavení, no všetci sme skonštatovali, že to bol veľmi pekný deň. Urobili sme si suchú večeru, osprchovali sa a krásne zaspali.

Nedeľa 21.marec - trinásty deň
Nedeľa bola pre nás skutočne nedeľou. Doobeda sme dlhšie oddychovali. Pred obedom poupratovali v izbách a na spoločnej chodbe. Na obed sme sa vybrali do mesta a po krátkej prehliadke mesta sme sa vrátili do internátu, kde sme ubytovaní. Podľa plánu  sme mali spolu s naším pedagogickým dozorom pracovné stretnutie, na ktorom sme zhodnotili doterajšiu prax a urobili sme si plán na nasledujúci týždeň. Každý z nás si dopísal denník a postupne dopĺňal informácie do Europassu.  Večer sme zašli do športového centra a zahrali bowling. Dnes bol veľmi studený deň a silný vietor.

Pondelok 22. marec - štrnásty deň
Podobne ako minulý týždeň aj teraz po raňajkách o 8.30 hod. odchádzame na prax do firiem GEOIN d.o.o. - a NEON ART d.o.o v Maribore Pokračujeme v praxi, ktorú sme začali. Vrátili sme sa o 15. 45 hod. a po krátkej prestávke sme si doplnili denník. Po večeri sme boli  v meste obzrieť si priestory, ktoré máme na nasledujúci deň zadokumentovať. Počasie je podobné ako po iné dni, teda okolo 9 stupňov, konečne ustal vietor.

Utorok 23. marec - pätnásty deň
Vo firme GEOIN d.o.o. nám zadali prácu na nasledujúci deň pre všetkých šiestich stážistov, teda aj pre spolužiakov, ktorí vo firme nepracujú. Mali sme im ukázať z akých aktivít pozostáva naša práca. Dopoludnia sme v Ptuji nafotili tri presne určené budovy. S týmto materiálom budeme pracovať nasledujúce dni. Spolužiakom sme ukázali, ako je možné použiť  fotografie z terénu pri modelovaní budov v SketchUpe a na ich pokrývaní textúrami fotenými v teréne. Po práci sme odišli do školského internátu na večeru. Po večeri sme mali osobné voľno, ktoré sme využili na športové aktivity. Hrali sme biliard a boli sme sa pozrieť na hádzanú.

Streda 24. marec - šestnásty deň
Budíček je  o 7.30 hod., po osobnej hygiene raňajky do 8.00 hod. Po raňajkách príprava do práce. Odchod taxíkom do firiem o 8.30 hod.
9.00 – 15. 30 hod. práca v určených firmách v  meste Maribor. V NEONART-e pokračujeme v zadanej práci, príprave a tlači reklamných nápisov. Pracujeme v grafickom programe Sign Maker  5.4. , vytvárame aj  vlastné samolepiace nálepky. Štvorica nás, tých, čo pracujeme  v GEOIN-e - Geodetski inženiring – sme dnes zúročili fotografie, ktoré sme nafotili včera, Fotky sme upravili v grafickom editore (Adobe Photoshop) , potom sme ich použili ako textúry pre 3D modely budov v programe Google SketchUp.

 Zo stáže sa vraciame okolo štvrtej, potom oddychujeme, hodnotíme pracovný deň. Doplnili sme si denník a o 7.30 bola večera. Dnes bolo konečne teplejšie okolo 16 stupňov. Slnko sa ukázalo síce iba na chvíľu, ale aj to nás potešilo.
Po večeri sme pripravili spolužiakovi Paľovi Barcimu narodeninovú party.  Paľovi sme pogratulovali, zaspievali  a spolu sme posedeli pri narodeninovej torte.

Štvrtok 25. marec - sedemnásty deň
Na obrázku je mesto Maribor, v ktorom sú firmy, kde chodíme na stáž. Aj dnes sme po raňajkách vyrazili na prax.                
Dnes pripravuje  svoju prácu na zajtrajšie vyhodnotenie. Večer sme sa boli prejsť v meste a po príchode do internátu sme spoločne pozreli film.

Piatok 26. marec - osemnásty deň
Cesta do Maribora bola dnes našou poslednou na tejto praxi. V obidvoch firmách sme ukončili a odovzdali svoju prácu. Po záverečnom zhodnotení práce sme sa rozlúčili a poďakovali za možnosť byť na stáži v týchto firmách. Práca v obidvoch  firmách bola pre nás  nová, ale bola zároveň aj  zaujímavá. Zoznámili sme sa  s novými technológiami a programami,  ktoré  sme doteraz nepoznali. Sme všetci presvedčení, že táto stáž nás obohatila. Spoznali sme nových ľudí, naučili sa niekoľko slovinských slov. Večer bol pre nás oddychový,  boli sme sa pozrieť v telocvični na basketbal, hrali sme karty a počúvali hudbu.

Sobota 27. marec - devätnásty deň
Sobotu sme si vyčlenili ako  deň na upratovanie. Urobili sme si poriadok v izbách, na chodbe a v kuchynke. Popoludní sme boli na turnaji  v jude. Večer sme  si dopĺňali denníky a venovali sa osobným záľubám.

Nedeľa 28. marec - dvadsiaty deň
Dnes sme dopoludnia boli v meste, prezreli sme si ďalšie kultúrne pamiatky:
Toto je pohľad na mesto Ptuj a rieku Drava, ktorá mestom preteká. Pred obedom sme zašli  na výbornú juhoslovanskú zmrzlinu. Po obede sme boli na finále v jude. Popoludní niektorí boli v meste a niektorí ostali v diaćkom dome - ako sa tu nazýva školský internát. 
V meste sa nachádza hrad, v ktorom žila rodina Leslie. Mesto Ptuj sa nachádza neďaleko Mariboru na križovatke slnečného Talianska, alpských údolí, Panónskej nížiny a Balkánu. Ptuj je známy už z rímskych čias ako Poetovio a z tých čias sa zachovali aj najstaršie pamiatky. Ptuj bol niekoľkokrát svedkom historických udalostí európskeho významu a je považovaný za určitú kroniku architektúry. Mesto na rieke Drava má v súčasnosti viac ako 20 000 obyvateľov a pýši sa najbohatším dedičstvom minulosti v rámci Slovinska. Ptuj je súčasťou 5 slovinských miest, ktoré sa v roku 2012 stanú hlavným európskym mestom kultúry. Viac na -  http://www.ptuj.si/ .

Pondelok 29. marec - dvadsiaty prvý deň
Tento deň sme využili na upevnenie našich vedomostí nadobudnutých v školských laboratóriách na začiatku stáže. Pracovali sme predovšetkým v laboratóriu automatizácie s pneumatickým systémom Festo, zapájali sme navrhnutý sekvenčný logický obvod. Táto skúsenosť nám ozrejmilia prácu v študijnom zameraní Priemyselná informatika, ktoré sa študuje na našej škole vo štvrtom ročníku. Po návrate zo stáže si budeme musieť vybrať jednu zo študijných špecializácií a týmto spôsobom sme mali možnosť oboznámiť sa s jednou z nich. Táto práca nám zároveň pomôže v treťom ročníku na predmete Automatizácia. Obed sme mali o 11.30 hod v Školskom centre Ptuj. Popoludní sme tiež navštívili hlinikáreň Talum v Kidričeve, kde sme mali možnosť vidieť automatizované spracovanie hlínika. V tejto automatizovanej prevádzke sme videli aj automaty, s ktorými sme pracovali doobedu v školských laboratóriách. Po návrate sme mli stretnutie s koordinátorkou projektov Naďou, na ktoré sme sa už veľmi tešili. Naďa spolu s našou pani profesorkou vyhodnotili celý projekt, jeho prínos, naše aktivity a nadobudnuté vedomosti i zručnosti. Po vyhodnotení projektu sme dostali certifikáty a Europassy, ktoré sú dokladom o absolvovanej praxi v zahraničí. Potom sme si už len užili rozlúčkovú slávnosť v školskom internáte a posledný krát zaľahli spať do slovinských postelí.

Utorok 30. marec - dvadsiaty druhý deň
Hneď po raňajkách nás Naďa odviezla na železničnú stanicu v Ptuji, odkiaľ sme vlakom cestovali až do Budapešti. V troch štvrtinách cesty nás vyhodili z vlaku, pretože sa opravuje trať pred Budapešťou. Nastúpili sme teda do preplneného autobusu, ktorý nás odviezol až na stanicu do Budapešti. Po krátkej pauze sme sa už viezli vlakom do našich krásnych Košíc, kde na nás čakali naši rodičia a súrodenci.

Ciele projektu:
1. Umožniť študentom prácu v takých podnikoch a firmách, kde budú mať možnosť oboznámiť sa s najnovšími trendmi a pracovať s najnovšími technológiami z odboru elektrotechniky, automatizácie, informačných a telekomunikačných technológií.
2. Motivovať študentov k zdokonaľovaniu sa v jazykovej a odbornej príprave, najmä v odborných predmetoch využívajúcich IKT.
3. Odborná terminológia v jazykoch EU, samotné zdokonalenie jazykových zručností, zvýšiť flexibilitu študentov na trhu práce a vychovávať študentov k samostatnosti.
4. Prehlbovať spoluprácu školy so zahraničnými partnermi v Slovinsku a Fínsku a posilniť vzájomnú reciprocitu pri realizácii projektov.
5. Prenos skúseností z výučby na zahraničnej partnerskej škole do predmetov Prax, Automatizácia, Počítačové systémy a Elektronika formou prípravy edukačných prezentácií využiteľných na spomínaných predmetoch.

Partneri: ITÄ Lappin Ammatiopisto, Lepistontie 1, Kemijärvi, Fínsko
Šolski Center Ptuj, Volkmerjeva cesta 19, Ptuj, Slovinsko

Realizácia mobilít:
Fínsko 08.04.2010 - 30.04.2010
Slovinsko 09.03.2010 - 30.03.2010