|
Začalo sa to ešte začiatkom roku 2006, keď sa moji dvaja kolegovia rozhodli, že spravia niečo pre študentov. Pozbierali preto odvahu, voľný čas, skúsenosti z predchádzajúcich projektov a pustili sa do toho vlastného s názvom Mobility pre budúcnosť (Mobility For Future). Po napísaní množstva strán, zozbieraní potrebných príloh, nalepení známky a napísaní adresy projekt odoslali a čakali, ako sa múdri ľudia rozhodnú. Po niekoľkých mesiacoch prišla odpoveď, že projekt schválili. Začal sa tak kolotoč udalostí a verte, že sme sa s kolegami nenudili.
Ja osobne sa teším na ďalšie pripravované projekty, na ktorých sa chcem podieľať a dopriať tak našim študentom možnosť okúsiť život v zahraničí. Verím, že pri ďalšej príležitosti sa prihlási viac študentov a že ich tento článoček bude motivovať v ich práci v škole a štúdiu angličtiny. Ing. Michal Copko Fotografie zo stáže nájdete vo Fotogalérii. |
 | ||
|
|
||
V tomto krátkom článočku by som chcel zhrnúť celý náš mobilitný projekt z európskeho programu pre mobility s názvom Leonardo da Vinci.
Ako prvé bolo treba vybrať študentov. Pripravili sme pozvánku, ktorú sme prišpendlili na školskú nástenku a "zavesili na web“. Šancu prihlásiť sa mal každý. Na prvé stretnutie prišlo asi 25 študentov. Všetci plní očakávaní, čo sa bude diať. Prišiel aj pán riaditeľ, rozdal pokyny a informácie a výber sa začal. Študenti dostali pár otázok v angličtine, na ktoré bolo treba odpovedať v rovnakom jazyku. Otázky boli rôzne – od obľúbeného jedla, cez zaujímavosti Slovenska, až po modelové situácie na letisku či v škole. Výberová komisia (v zložení Ing. Čigáš, Ing. Čekanová a Ing. Copko – teda ja ) sme podľa jazykových znalostí a študijných výsledkov vybrali skupinu 18 študentov – 8 študentov pre stáž vo Fínsku, 6 pre stáž v Belgicku a 2 náhradníkov do každej krajiny. S týmito študentmi a ich rodičmi sme sa potom stretli na malom rodičovskom združení, kde sme prebrali finančné záležitosti a ďalšie pokyny, popodpisovali sa zmluvy a už boli naši :-) .
Ako druhá vec nás čakali stretnutia, tzv. kultúrna a jazyková príprava. Táto časť stáže spočíva v tom, aby sa študenti ale aj my, pedagógovia oboznámili s prijímajúcimi krajinami ale aj na to, aby sme sa naučili niečo o našej rodnej krajine a vedeli ju prezentovať v zahraničí. Ako prvý začal pedagogický dozor. Ja som pripravil prezentáciu o Fínsku, kolegyňa o Belgicku. Musím uznať, že kolegyňa si dala záležať a pripravila prezentáciu "se vším všudy“. Moja prezentácia bola trošku "suchšia“ no obe splnili účel – povedali čo-to o krajine a zároveň slúžili ako akýsi návod pre ostatných študentov a ich prezentácie. Aby ste si nemysleli, že sme týždeň čo týždeň sedeli s podopretými hlavami v učebni a "čumeli“ na prezentácie, tak sme dokonca chodili aj na hokej, do ZOO, zahrať paintball a podobne. Posledne spomínané činnosti sme mali v rámci jazykovej prípravy, keď nás navštívili študenti z našich partnerských škôl z Belgicka a Fínska. Zažili sme s nimi kopec srandy a trocha sme si pospíkovali a oprášili zašlé vedomosti z angličtiny.
Tretia časť – samotnú stáž začala v stredu, 28. februára 2007 na autobusovej stanici v Košiciach kolegyňa Mgr. Hrivňáková spolu s piatimi študentmi a jednou študentkou. Cesta bola dlhá a úmorná, no po 28 hodinách v autobuse konečne došli na miesto. Konečná. Zastávka Gent. Tam ich už čakali belgickí partneri, ktorí celú skupinku odprevadili do ubytovne Bed&Breakfast. Počas tohto prvého týždňa ich čakala návšteva a prehliadka školy, prechádzka historickým centrom Gentu, výlety do miest Bruggy a Oostende. Ďalší týždeň začal exkurziou do firiem, kde študenti pracovali. Štyria študenti praxovali vo firme REMIC, ktorá sa zaoberá spracovaním mäsa. "Chalani a baba“ pracovali spolu s údržbármi na elektroinštaláciách, zapájaní senzorov, PLC automatov a iných prácach súvisiacich s elektrotechnikou v priemysle. Ostatní dvaja študenti praxovali vo firme DE LIJN, kde testovali dopravné prostriedky. Analyzovali chod a poruchy v autobusoch, trolejbusoch a električkách a dokonca sa zúčastnili aj testovacích jázd v spomínaných prostriedkoch. Okrem toho programovali a inštalovali čítacie zariadenia na čipové karty (štikátka :-). Počas druhého týždňa kolegyňu Hrivňákovú vystriedala kolegyňa Čekanová. Počas jej pobytu žiaci okrem praxe navštívili ruskú ponorku, boli na výlete Antverpách, kde si prehliadli vodný svet s názvom Aquatopia a spolu s belgickými študentmi navštívili futbalový zápas. Posledné dni strávili vyhodnotením stáže vo firmách, nákupom suvenírov a balením. Domov sa vrátili po dlhej ceste autobusom v sobotu, 24. marca.
Druhá, "fínska“ skupina 8 študentov odišla spolu so mnou na stáž v pondelok 12. marca 2007. Zišli sme sa ráno o 9:15 na košickom letisku. Lietadlo do Prahy letelo o 10:40. V Prahe sme museli rýchlosťou blesku prestúpiť na lietadlo do Helsínk. Chalani si však aj napriek tomu stihli urobiť pár fotiek v termináli letiska. Po príchode na letisko a pasovej kontrole sme reklamovali poškodenú batožinu a vybrali sme sa hľadať autobus na železničnú stanicu. Z Helsínk sme sa ďalej na sever do Kemijärvi presunuli lôžkovým vlakom s prestupom v Rovaniemi. V zasneženom Kemijärvi nás čakal fínsky partner, ktorý nás odviezol mikrobusom do ubytovne, kde sme sa zložili a hor sa na obed. Obedy boli počas celého pobytu úžasné. Počas našej stáže sme praxovali v škole kde sme mali možnosť okúsiť prácu so senzormi, PLC automatmi pomocou ktorých sme riadili pásový dopravník, navrhovali sme plošné spoje, spájkovali, zapájali hydraulické obvody riadené reléovou logikou, robili elektroinštaláciu a ostatné veci, ktoré nám škola poskytla. Súčasťou stáže boli aj exkurzie v elektrárni, retranslačnej stanici a celulózke, kde nám ukázali najmä automatizačnú časť linky na spracovanie dreva. Počas voľných dní sme navštívili mesto Rovaniemi, ktoré je akýmsi hlavným mestom Laponska, dedinku Santa Clausa, lyžiarske stredisko v Pyhä Tunturi, národný park Salla spolu s prehliadkou, kŕmením sobov a riadením sobieho záprahu. Navštívili sme tiež koncerty, lovili ryby na zamrznutom jazere, riadne sme si zašportovali a samozrejme využili saunu. Počas niekoľkých večerov sme mali konverzačné stretnutia s obyvateľmi mestečka a fínsky partner pre nás zorganizoval tzv. International Evening, kde sme sa dozvedeli niečo nové o Laponsku a Fínsku, zasúťažili sme si vo vedomostiach o krajine toho druhého a do sýtosti sa vyrozprávali a vymenili si skúsenosti zo školského ale i osobného života. Hlavným prínosom ale bolo získanie nových kamarátov. Cestou domov sme sa zastavili v Helsinkách na dlhšiu prehliadku, obzreli sme si prístav, miestne kaviarničky a obchodné centrá.
Po návrate nás čakala ešte jedna – možno najťažšia povinnosť a to napísať záverečnú správu a vyúčtovať obidve stáže. Študenti to mali celkom ľahké, pretože mali návod ako na to. Stačilo "vyklikať zopár smajlíkov“, napísať pár súvislých viet a súvetí a odoslať. My, pedagogický dozor sme toho ale mali výrazne viac. Pripravili sme podklady pre vyúčtovanie a napísali podrobnú 17 stranovú záverečnú správu, čo nám dalo veľa práce. Nakoniec sa nám podarilo všetko načas dokončiť a správu odoslať.