Deň prvý - 8. apríl 2010, štvrtok
Všetci sme sa zišli na košickom letisku ráno o 8:00, kde sme začali našu 24 hodinovú cestu za polárny kruh. Po odbavení batožiny, bezpečnostnej kontrole, kde "pípal" každý druhý z nás a vyložení zakázanej batožiny sme si sadli a čakali na lietadlo do Prahy. Lietadlo však malo zdržanie kvôli americkému prezidentovi, vďaka ktorému bola upravená letová prevádzka v celej Európe. Lietadlo našťastie meškalo len 20 minút a tak sme plní elánu nasadli do nablískanej ATR 72 a už sme boli vo vzduchu. Cesta do Prahy bola celkom fajn a my sme si vychutnávali pohľady na maličké slovenské dedinky s croissantom v jednej a nápojom v druhej ruke. V Prahe sme presadli na Airbus A310 do Helsínk, ktorý mal opäť meškanie kvôli Barackovi Obamovi (keby nešiel podpisovať zmluvu o znížení počtu jadrových zbraní, tak by sme sa na neho asi aj hnevali). V Helsinkách sme si vyzdvihli batožinu, ktorú sme hneď aj zreklamovali, pretože jeden kufor mal odtrhnuté rúčky a vyrútili sme sa z letiska na zastávku MHD. Šofér autobusu, ktorý nás mal odviezť na železničnú stanicu nevedel po anglicky ani mäkké F. Boli sme teda nútení dorozumieť sa medzinárodnou zrakovou rečou a ukázať ujovi koľko lístkov chceme. Po asi 30 sekundách dohovárania sme kúpili lístky a dopravili sme sa na vlakovú stanicu. Po krátkej prehliadke stanice a dĺĺĺĺĺĺĺhom čakaní na vlak sme sa konečne dostali do našich kupé. Niektorým z nás sa podarilo vymknúť a tak musel prísť na rad sprievodca. Po pár hrách sedmy a faraóna sme zaľahli spať a vychutnávali sme si príjemné kolísanie vlaku, ktoré nás prenieslo do detských čias strávených v kočiari alebo v kolíske :-)

Deň druhý - 9. apríl 2010, piatok
Ráno sme sa prebudili tesne pred mestečkom Rovaniemi, ktoré je hlavným mestom severu Fínska - Laponska. Pretože vlak stál na stanici 20 minút, niektorí z nás vybehli vonku nadýchať sa čerstvého vzduchu z blízkosti polárneho kruhu. Vzduch mal príjemných 0°C (čo sa oproti zimným teplotám v Laponsku, ktoré dosahovali miestami až -50°C, dalo úplne v pohode vydržať). Po krátkej hodinke sme už vystupovali na stanici v mestečku Kemijärvi, kde nás čakal zástupca riaditeľa školy pre technické vzdelávanie, pán Ilkka Korkalo a vzal nás na internát. Izby sú celkom fajn, na každej je pripojenie na internet, akurát kuchynka je pre 6 ľudí dosť malá. Po vybalení a miernej hygiene sme boli pozvaní na obed do školskej jedálne kde sme mali tradičnú fínsku zemiakovu polievku na kyslo, v ktorej plávali kúsky koláča (perníka). Nuž povedali sme si, že vyskúšať treba všetko a pustili sme sa do nej. Polievka nebola zlá, akurát náš mlsný slovenský žalúdok nie je zvyknutý na kombináciu polievky a koláča v jednom chode :-) Polievku sme teda zjedli (koláčik nechali na kraji taniera) a za tým sme si dali (ako je to vo Fínsku zvykom takmer ku každému jedlu) šalát a mlieko. Po výdatnom obede nás čakala exkurzia v priestoroch a laboratóriách školy, po ktorej nasledovala prehliadka centra mestečka Kemijärvi. Jedna z našich hostiteliek - Kirsti Honkanen nám upiekla mrkvový koláč, ktorý bol vynikajúci. Po zjedení celého koláča sme všetci pekne krásne nacupkali do fínskej sauny s teplotou cca 90°C (tí Fíni sú poriadni extrémisti - vonku -50°C a v saune +90°C). Príjemnú saunu sme zakončili večerným filmom pri "telke" (čítaj notebooku).

Deň tretí - 10. apríl 2010, sobota
Dnes sme mali viac-menej oddychový víkendový program zameraný na kultúrno spoločenské dianie v Laponsku. O 9:00 sme vyrazili na výlet do mestečka Kemijärvi. Nemohli sme zabudnúť navštíviť Santa Clausa, s ktorým sme prebrali naše zámery vo Fínsku a odfotili sme sa. Po nákupe suvenírov z polárneho kruhu sme sa pobrali na obed, ktorý sa dnes niesol v znamení cestovín, čo sme po včerajšom fínskom experimente uvítali. Poobede sa nám podarilo navštíviť múzeum života za polárnym kruhom - Arcticum, v ktorom sme sa (okrem iného) dozvedeli aj to, ako vzniká polárna žiara. Výletný deň sme zakončili prehliadkou centra mesta Rovaniemi. Po návrate nás opäť čakala vyhriata sauna a teplá posteľ.

Deň štvrtý - 11. apríl 2010, nedeľa
Podľa slovenských tradícií a zvykov sa v nedeľu nemá nič robiť a preto sme ich ani my vo Fínsku neporušili. Budíček bol naplánovaný na 10:00 a preto niektorí z nás vstali aj o 12:00 :) Po rýchlej rannej obhliadke priľahlého obchodu sme doplnili zásoby sladkostí a bežných potravín a vrátili sme sa na internát navariť si chutný obed. Nabraté kalórie sme spálili následnou prechádzkou do mesta cez hory snehu, koľajnice, mosty, a ďalšie prekážky, ktoré nám mestečko Kemijärvi kládlo do cesty. My statní šuhaji zo Slovenska :-) sme sa však nimi nedali zastrašiť. Naša cesta sa končila na plavárni, čo je vlastne taký miestny aquapark s bazénmi, tobogánom, suchou aj parnou saunou a výrivkou. Po poriadnej zábave sme vrátili domov, doplnili "vyplávané" kalórie a pozvoľným tempom (poniektorí až zajtra) sa uložili spať.

Deň piaty - 12. apríl 2010, pondelok
Ráno po ťažkom budíčku sme sa prebudili do (nášho) druhého pracovného dňa. Po raňajkách (kto si čo nabral + ovsená kaša) sme sa presunuli do školských výpočtových labákov, kde nás čakal učiteľ strojníctva Risto Valkonen a zadal nám súčiastky, ktoré sme mali nakresliť v programe AutoCAD 2010. Nakoľko v škole používame verziu AutoCAD 2000, čakal nás mierny šok, keď sme uvideli Ribbon panel (podobný ako v Office 2007 a 2010) plný rôznych značiek. O pár minút sme sa však zorientovali vo väčšine ikoniek a prvú súčiastku sme zvládli nakresliť do 11:00, kedy Fíni zvyčajne obedujú. Na obed sme mali čierne klobásy s opekanými zemiakmi a šalátom podľa vlastného výberu. Po obede sme sa vrátili späť k práci na druhej súčiastke. Po dvoch hodinách sme mali nakreslenú aj tú. Vzhľadom na pripravovaný poobedňajší program sme sa pobrali na internát pripraviť si podklady, pretože nás čakala konverzácia s miestnymi obyvateľmi, nadšencami, ktorí sa učia angličtinu ako hobby (klobúk dole pred nimi, keďže to boli všetci ľudia nad 50 rokov). Večer sme si dali výbornú polievku a sladkú bodku v podobe improvizovaného jablkového koláča so šľahačkou a čokoládou. A ďalší deň za nami.

Deň šiesty - 13. apríl 2010, utorok
Dnes ráno nás v škole čakal učiteľ Jarmo Jussila, ktorý nás vzal na hodinu mikroprocesorov. Zoznámili sme sa s mikroprocesorom, ktorý využívajú na   tunajšej škole pre potreby predmetu telekomunikácie. Jeho názov je OOPic a je možné ho programovať v jazykoch Visual Basic, C++ a Java.  Naše prvé pokusy sa sústredili na ovládanie základných vstupov a výstupov a pochopenie programovacieho jazyka a štruktúry objektov, ktoré predstavovali samotný mikroprocesor a jeho periférie. Po úvodnom zoznámení sme sa pustili do programovania, ktoré malo vypísať na LCD displeji ľubovoľné slová. Poobede po práci v školskom laboratóriu nás prišla vyzdvihnúť tunajšia výchovná poradkyňa - pani Anita Pirtijärvi, ktorá nás v rámci nášho voľného času vzala do neďalekého sobieho parku. V ňom sme mali možnosť vidieť živých sobov a dozvedieť sa niečo o ich živote priamo od človeka, ktorý sa o tieto milé zvieratá stará. Po prehliadke sobov sme ešte mali možnosť vyskúšať si život laponských domorodcov, pretože nás tento chovateľ pozval do typického laponského teepee (indiánske vyzerá presne rovnako), kde sme si dali čaj/kávu a vianočku. Po prehliadke sobieho parku sme sa ešte zastavili v miestnom minimúzeu, kde sme si mohli pozrieť ukážky voľne žijúcich zvierat a dozvedeli sme sa, že pred mnohými storočiami bol na mieste kde sme stáli 500m vysoký ľadovec.Večer sme sa ešte vybrali na plaváreň a po plavárni sme sa poriadne "nadlabli" v miestnej pizzérii, kde sme si dali pizzu s priemerom viac ako 75cm.

Deň siedmy - 14. apríl 2010, streda
Dnes sme pokračovali v práci na mikroprocesoroch a naše včerajšie programy sme sa snažili rozšíriť o rôzne efekty, ako napr. pohybujúci sa text na LCD displeji, striedavé zobrazovanie textu na rôznych riadkoch, zmena rýchlosti pohybu textu a podobne. Všetky zadané úlohy sme zvládli na výbornú a rozšírili sme si tak naše vedomosti z oblasti mikropočítačov a programovania v jazyku C. Poobede sme dostali za úlohu "spojazdniť" teplomer vyhotovený ako integrovaný obvod tak, aby zobrazoval na displeji aktuálnu teplotu. Všetky súčiastky sme zapájkovali do "plošáku" no po mnohých neúspešných pokusoch sme zistili, že novšia verzia mikroprocesora, ktorú získali len nedávno, nepodporuje komunikačný protokol predloženého teplomeru. Po mnohých neúspešných pokusoch sme to teda museli vzdať, ale pri hľadaní riešenia sme sa dozvedeli mnoho vecí o tom, ako spolu komunikujú jednotlivé periférie mikroprocesora. Večer sme si už len vychutnávali sladké ničnerobenie pri dobrom filme.

Deň ôsmy - 15. apríl 2010, štvrtok
Náš dnešný deň sme venovali filmovaniu edukačného videa, ktoré by malo vysvetľovať prácu s hydraulickým motorom riadeným prostredníctvom relé a spínačov. Vybrali sme si zopár zapojení na stavebnici Rexroth, aby sme si natrénovali prácu s pneumatickým aj elektrickým zapojením, zopakovali si vedomosti z elektrotechniky, fyziky a automatizácie. Po úspešnej realizácii viacerých zapojení sme sa nakoniec dostali k samotnému filmovaniu. Najprv sme si pofotili všetky súčasti obvodu, pripravili vhodné rozloženie súčiastok a pustili sa do zapájania a filmovania. Tak ako to už v showbiznise býva, niektoré scény sme museli točiť na viackrát. Po dvojhodinovom zapájaní a odskúšaní schémy (ktoré nám pri skúšaní trvalo asi 30 minút) sme sa nakoniec rozhodli, že máme dosť snímkov a na rad nastúpi o niekoľko dní strihačská práca. To bol náš deň na pľace ako sa patrí. Každý si "odmakal" svoju časť a dúfame, že z našej práce bude pekná učebná pomôcka pre žiakov našej školy.

Deň deviaty - 16. apríl 2010, piatok
Ráno sme vstávali veľmi skoro, aby sme vyrazili na našu cestu za poznaním vodnej elektrárne. Po výdatných raňajkách sme nasadli do mesta a vybrali sme sa na 100km dlhú púť do hydroelektrárne Valajaskoski blízko Rovaniemi. Túto elektráreň vlastní firma Kemijoki Oy, ktorá prevádzkuje aj 15 ďalších podobných elektrární v krajine. Pri exkurzii sme sa dozvedeli ako funguje taká vodná elektráreň, koľko vyrobí energie, akú údržbu a plánovanie vyžaduje. Miestni pracovníci nám ukázali aj graf spotreby elektrickej energie, na ktorom sme videli aký je bežný život ľudí v malom mestečku. Videli sme kedy vstávajú, kedy pracujú, kedy idú domov z práce, kedy varia a pozerajú televízor a kedy chodia spať. Človek by si ani nepomyslel koľko informácií za dá zistiť zo spotreby energie. (Chvalabohu sme tam nenašli žiadne veľké lákavé červené tlačidlo, ktoré by sa dalo stlačiť). Po obede, na ktorý nás pozvali zamestnanci elektrárne sme mali naplánovanú exkurziu na miestnej vysokej škole University of Applied Science in Rovaniemi. Učitelia na tejto škole nás najprv oboznámili z možnosťami štúdia a tiež s možnosťou uchádzať sa o miesto na škole v rámci mobilitného programu študentov Erasmus. Po krátkej prezentácii školy nasledovala dôkladná prehliadka laboratórií a odborných pracovísk univerzity. Po únavnom dni sme sa večer "šupsli" do sauny a neskôr do postele, kde sme zaspali ako malé bábätká.

Deň desiaty a jedenásty - 17. a 18. apríl 2010, sobota - nedeľa
V sobotu "ráno" (cca o 9:15) sme sa vybrali vyskúšať si miestny "wild life" v podobe icefishingu (chytanie rýb cez dieru v ľade). Nabalili sme boby (ľahšie sa ťahajú po snehu a ľade) zásobami jedla, vody, udíc a červíkov a vybrali sme sa cez jazero na cca 2km vzdialený ostrovček, kde sme založili kemp. Vytiahli sme vrtáky, navŕtali diery do ľadu, napichli červíkov na rybársky háčik a hodili ho do vody. O pár minút už začali prvé ryby ohlodávať zmrznutých červíkov a my sme ich vyťahovali jednu po druhej. Po asi 3 hodinách sme ich vytiahli približne 17 a rozhodli sme sa, že ostatné necháme pre miestnych rybárov :-D Rybky sme nahádzali do igelitového vreca a po výdatnom pohybe (státí na ľade a poťahovaní udičkou veľkosti asi 40cm) sme si zaslúžili výdatný obed vo forme špekáčikov upečených na ohni založenom uprostred jazera na ľade :-) Sami sme tomu nemohli uveriť. Obed skončil čajom uvareným tiež na ohni a pomaly sme sa pobrali domov, no nezabudli sme za sebou upratať. Zabudli sme ale zahasiť oheň. Dúfajme, že od neho nechytí miestny les :-D Večer sme sa už len doplazili domov, odložili ryby do chladničky a pobrali sa oddychovať. Keďže "v nedeli se nedělá" tento deň sme venovali odpočinku, praniu, nákupom a návšteve plavárne.

Deň dvanásty - 19. apríl 2010, pondelok
Opäť prišiel pondelok a s ním nový pracovný týždeň. Aby sme sa opäť naučili niečo nové dostali sme k dispozícii model dopravníka PETRA a programovateľný automat (PLC) HITACHI HIZAC D-28. Hneď sme otvorili manuál k PETRE a začali sme študovať jej vstupy a výstupy :-) Všetko išlo ako po masle, pre istotu sme si ešte multimetrom odmerali výstupné napätia, aby sme sa uistili, že nepoškodíme automat. Automat prišiel na radu ako druhý. Opäť sme vzali do ruky manuál. ale čo to? Manuál vo fínštine. Hneď sme teda naklusali za miestnym učiteľom a dozvedeli sme sa, že anglický manuál sa stratil. Fajn. Ešte, že máme (nad)prirodzenú inteligenciu a postupným skúšaním a prezeraním kontaktných schém sme prišli na to, ktorý príkaz slúži na požadovanú činnosť automatu. Po 4 hodinách úmornej práce a kreslenia fixkou po tabuli sa nám podarilo vyčarovať program, ktorý automaticky (pomocou časovačov) riadil dopravník, po ktorom sa už teraz zaradom premávali výrobky ako malé káčatká za mamou kačicou :-) Poobede sme si ešte zapísali potrebné poznámky aby sme neskôr mohli začať pracovať na prezentácii pre našich spolužiakov.

Deň trinásty a štrnásty - 20. a 21. apríl 2010, utorok a streda
Ako sa na správnych elektrikárov patrí, nemohli sme obísť ani silnoprúdové rozvody a elektroinštalácie. Po príchode do školy sme dostali pôdorys domu a projekt, podľa ktorého sme mali za dva dni vytvoriť elektroinštaláciu v dvoch izbách rodinného domu. Konkrétne v kúpelni a predsieni. Vybrali sme si teda potrebné náradie, vhodný elektroinštalačný materiál, vodiče, káble, svorky, otvorili rozvádzač a začali pracovať. Práca nám šla celkom od ruky, dokonca sme si aj zaspievali slovenské "národné" pesničky (Desmod, Elán, ...). Akurát niektorí z nás nazývajú 70-80° uhol pravým a ťahajú fázu žlto-zeleným káblom, ale nevadí :-D V utorok poobede sme mali väčšiu časť elektroinštalácie za sebou. Dokonca sme si ešte zopakovali aj zapojenie schodišťových vypínačov :-) V stredu ráno nás čakala hodina angličtiny s miestnymi študentmi, kde sme im predstavili náš projekt, školu, krajinu a mesto Košice. Fínski študenti a študentky však toho veľa nenahovoria a tak na nás smerovalo len pár otázok, ktoré sme hravo zvládli zodpovedať. Po rannej hodine angličtiny sme sa pobrali dokončiť "náš" domček, čo sa nám nakoniec podarilo. Záverečná kontrola a meranie ukázali, že sme našu úlohu zvládli. Celý proces sme nezabudli zdokumentovať a vytvoriť z neho prezentáciu pre našich spolužiakov. Práca nám trvala do neskorého popoludnia, na záver ktorého sme si ešte v telocvični zahrali bedminton a floorball. Unavení po heroickom výkone sme odpadli do našich mäkkých postelí a zobudili sme sa až ďalší deň ráno.

Deň pätnásty - 22. apríl 2010, štvrtok
Dnes sme sa opäť vrátili k programovaniu PLC automatu tak, aby bol schopný reagovať na výstupy z PETRY. Najprv sme vyskúšali pripojiť výstupy z PETRY na vstup automatu, no ten nereagoval. Meraním sme zistili, že miesto logickej nuly reaguje len na tvrdo pripojenú zem. Museli sme si ešte teda vyrobiť optoprevodníky, ktoré nám pripájali zem na vstupy PLC na základe výstupov z PETRY. Fajn, jeden problém sme vyriešili. Opäť sme vzali do rúk fínsky manuál a snažili sme sa prísť na to, ako automatu prikázať, aby na základe vstupov zopínal časovače a čítače. To sa nám však aj napriek našej snahe nepodarilo (bohužiaľ nevieme po fínsky). Poobede sme sa ešte snažili "rozchodiť" PETRU pomocou mikropočítača ale aj tu zaúčinkovali Murphyho zákony a optoprevodníky nám nechceli zopínať výstupy (nakoniec sme zistili, že sme ich asi odpálili aj keď nevieme ako keďže sme do nich pustili len 2,5V). Dnešný deň bol z hľadiska produktivity práce veľmi zlý, no naučili sme sa kopec nových vecí čo je ešte dôležitejšie ako funkčný výsledný produkt (aj keď ten by nás potešil ešte viac).

Deň šestnásty - 23. apríl 2010, piatok
Na dnešok sme nemali plánovanú žiadnu manuálnu prácu. Ráno o deviatej si nás vyzdvihol bývalý žiak miestnej školy Johan Antti Wahlsten, ktorý nám urobil exkurziu po miestnej počítačovej sieti a ukázal nám ako sa z jedného miesta dá efektne spravovať celá sieť, nastavovať bezpečnostné politiky, distribuovať aktualizácie a inštalovať softvér na diaľku. Predstavil nám projekt siete, ktorá spája väčšie severské mestá (Salla, Kemijärvi, Pelkosenniemi a Savukoski), oboznámil nás s katastrofálnym stavom siete pred začiatkom projektu a so súčasným stavom, ktorý plne vyhovuje pre 4 mestá, ich školy a samosprávne orgány. Nakoniec sme si ešte pozreli hardvérovú časť siete a v poobedňajších hodinách sme sa vybrali užiť si zaslúžený odpočinok. Tento týždeň sme pracovali naozaj tvrdo a využili sme možnosti centier odborného vzdelávania na tejto škole na 200%.

Deň sedemnásty a osemnásty - 24. a 25. apríl 2010, sobota - nedeľa
V sobotu "ráno" okolo desiatej sme sa vybrali na neďalekú vyhliadkovú vežu. Po dvadsať minútovej ceste autom sme zaparkovali  pod kopcom, na ktorom sa nachádzala spomínaná vyhliadka. Svižným krokom sme sa teda vydali do kopca a po 15 minútach na nás čakal výhľad na vzdialenosť asi 20 metrov :-) keďže sa pri našej ceste poriadne rozsnežilo a rozfúkalo. Tipli sme si teda, kde asi môže byť Kemijärvi, odfotili sme sa na vrchu vyhliadkovej veže aj pod ňou a pobrali sme sa domov. Poobede nás čakala plaváreň a sauna a nedeľu sme strávili varením a prechádzkov okolo jazera Kemijärvi. 

Deň devätnásty a dvadsiaty prvý - 26. apríl a 28. apríl 2010, pondelok a streda
Po raňajkách sme sa pobrali do školských dielní, kde nás čakali elektronické stavebnice - obvody pre detekciu vlhkosti, kódový zámok, detektor kovov a merač elektrickej spojitosti. Vytiahli sme teda spájkovačky, cín a súčiastky a hor sa do práce. Práca nám išla od ruky a tak sme mali  poobede spravené dve stavebnice. Problém bol v anglických manuáloch, kde sme občas narazili na slovíčko, ktorého význam sme nepoznali ale slovník a schémy nám pomohli vyznať sa v spleti odborných výrazov. Dnes sme si teda okrem elektroniky a praktického zapájania dosiek plošných spojov zopakovali aj angličtinu, v ktorej sme sa dokonca zdokonalili. Pekný deň sme zakončili bedmintonovým turnajov v miestnej telocvični. V stredu sme postupne dokončili ostatné stavebnice, oživili ich a vyskúšali. Menšie chyby v podobe "prehodenia" vývodov cievok prípadne studených spojov sme rýchlo odstránili a nakoniec nám fungovali všetky stavebnice. Radosť bola o to väčšia, že sme si ich mohli vziať domov ako odmenu za dobre vykonanú prácu.

Deň dvadsiaty - 27. apríl 2010, utorok
Dnešok sa niesol v znamení odborných exkurzií. Prvú exkurziu sme absolvovali v rašelinovej elektrárni. Jej zamestnanec nám vysvetlil akým spôsobom vyrábajú elektrickú energiu pomocou horenia rašeliny. Odpadové teplo z výroby elektrickej energie efektívne využívajú na vyhrievanie 70% územia mesta Rovaniemi. Zároveň sme sa dozvedeli, že plánujú prejsť na palivo vo forme dreva, pretože toto palivo menej znečisťuje prostredie ako rašelina či uhlie. V konečnom dôsledku tak ušetria aj náklady na nákup emisných kvót, ktoré im umožňujú vypúšťať do ovzdušia určité množstvo spalín. Druhou v poradí bola firma Lappset, ktorá vyrába ihriská pre deti a rehabilitačné pomôcky pre starších ľudí. Vo firme nám ukázali inteligentné ihrisko SmartUs interagujúce s deťmi tak, že jednotlivé stanovištia na ihrisku sú vybavené RFID čítačkami kariet, kde sa dieťa prihlási a musí splniť danú úlohu. Celý systém je pripojený na internet, čo umožňuje nielen deťom ale aj ich rodičom a správcom ihriska sledovať aktivitu detí. Do interaktívnych panelov na ihrisku je tiež možné nahrať vlastné hry vytvorené v špeciálnom softvéri a tak môžu toto ihrisko využívať aj školy pre vzdelávacie účely. Manažér tohto podniku nám tiež ukázal celý systém výroby, ktorý pozostával z mnohých automatizovaných činností. Pri návrate na internát sme ešte nakúpili suveníry a večer sme už len "hodili šípku" do postele.

Deň dvadsiaty druhý a dvadsiaty tretí - 29. a 30. apríl 2010, štvrtok - piatok
Posledný deň v Kemijärvi bol venovaný vyhodnoteniu projektu. Zhrnuli sme si našu prácu a ciele projektu a skonštatovali sme, že všetky ciele boli naplnené. Každý z nás dostal certifikát o absolvovaní stáže spolu s dokumentom Europass, ktorý je potvrdením o nadobudnutých zručnostiach a absolvovaných činnostiach počas stáže. Zároveň sme dostali aj malý darček a miestni študenti pre nás pripravili pohostenie vo forme výborného obeda. Poobede sme sa už len pobalili a večer sme nastúpili na vlak do Helsínk. V Helsinkách sme vystúpili na zlej stanici a preto sme ešte hľadali spôsob ako sa dopraviť na železničnú stanicu. Využili sme mestský vlak, ktorý nás pohodlne dopravil až na hlavnú železničnú stanicu. Po obhliadke Helsínk a rýchlom obede sme sa vybrali na letisko, odkiaľ sme sa cez Prahu dostali až do našich milovaných Košíc. Tesne pred polnocou 30. apríla sme opustili brány košického letiska a pobrali sme sa domov. Na stáži bolo super. Tí, ktorí neboli, môžu ľutovať :-P