Galéria úspešných absolventov

Vladimír Socha

Štúdium na SPŠE ukončil v školskom roku 2007/2008. Jeho triednou učiteľkou bola Ing. Iveta Mentová.
Po ukončení našej priemyslovky sa nevedel rozhodnúť, čo študovať a tak sa rozhodol navštevovať hneď dve fakulty Technickej univerzity v Košiciach – Strojnícku a Leteckú fakultu. Po získaní bakalárskych titulov v odboroch biomedicínske inžinierstvo a doprava pokračoval v štúdiu na Českom vysokom učení technickom v Prahe (ČVUT), kde získal vysokoškolský diplom II. stupňa v odbore biomedicínska a klinická technika. Už počas svojich štúdií v Prahe pôsobil na Fakulte biomedicínskeho inžinierstva na pozícii asistenta a vyučoval v predmetoch biomechanika a bio-materiály. Doktorát potom získal na svojej alma mater, v odbore doprava na Technickej univerzite v Košiciach.
Pretože sa mu učenie, veda, výskum a hlavné mesto našich susedov zapáčili, rozhodol sa ostať a prijal miesto vysokoškolského učiteľa. Vzhľadom k svojej špecializácií v dvoch odboroch sa rozhodol tieto spojiť a na dopravnej fakulte ČVUT vybudoval laboratórium ľudského faktora a automatizácie v letectve, v ktorom spolu so svojim tímom realizujú výskum v oblasti interakcie človek-stroj.
V roku 2018 (ako 29 ročný) bol Vlado vymenovaný docentom a stal sa tak v histórii ČVUT jedným z najmladších ľudí s takýmto akademickým titulom. V súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a výskumný pracovník na Ústave leteckej dopravy ČVUT a taktiež na spoločnom pracovisku Fakulty biomedicínskeho inžinierstva ČVUT a 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Je autorom desiatok prestížnych vedeckých publikácií, pôvodcom niekoľkých vynálezov chránených patentovým úradom českej republiky a úspešným riešiteľom niekoľkých národných a medzinárodných grantov.

Eduard Babulák

Štúdium na SPŠE ukončil v školskom roku 1975/1976. Jeho triednym učiteľom bol Ing. Cyril Kirov.
Po ukončení štúdií pôsobil rok ako elektromontér v ZPA vo Východoslovenských železiarňach - dnes USS Košice. V septembri 1977 začal vysokoškolské štúdium na elektrotechnickej fakulte Vysokej školy technickej a štúdium ukončil v júni 1982 na Katedre elektrických pohonov.
Ako elektroinžinier pracoval v Československu - Energo Projekt a Pragoinvest v Prahe, Hutné Stavby a Dom Techniky Košice, ale tiež ako profesor na Gymnáziu Ivana Horvátha v Bratislave, Dopravnom učilišti v Prahe a rok na SPŠE Košice. V júli 1989 odišiel do Anglicka, kde pokračoval v štúdiu na Brighton College of Technology v odbore Computer Aided Engineering a na University of East London, kde vyštudoval odbor Informačné systémy.
Vo februári 1993 sa presťahoval do Kanady, kde pokračoval v doktorandskom štúdiu na Polytechnic of Montreal (1993-1995) a na University of Ottawa (1996-1999) v odbore počítačovej techniky. Doktorát úspešne absolvoval na Staffordshire University (2003) v Anglicku a docentúru na University Pardubice (2008) v Českej republike. Úspešne publikoval a prednášal po celom svete, dnes pracuje ako univerzitný profesor v odbore informatiky a kybernetickej bezpečnosti a komunikuje v 16 cudzích jazykoch.

Marián Gladiš

Štúdium na SPŠE ukončil v školskom roku 1990/1991. Jeho triednymi učiteľmi boli PhDr. Amália Havrilová a Ing. Viliam Rovňák.
Po skončení priemyslovky sa rozhodol pokračovať v štúdiách masmédií na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Pôsobil ako novinár (na pozíciách redaktor, reportér, zástupca šéfredaktora a šéfredaktor) vo viacerých domácich a zahraničných tlačových a elektronických médiách. Je dlhoročným členom košickej regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov v Bratislave.
Od roku 2009 pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach – najprv ako interný doktorand, od roku 2012 ako odborný asistent na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ. Od roku 2013 je členom redakčnej rady časopisu Universitas Šafarikiana (v roku 2013 bol zároveň šéfredaktorom časopisu). Od roku 2015 je členom Akademického senátu Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach a popritom poradcom dekanky Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach pre oblasť medializácie práce a života FF UPJŠ, od roku 2016 aj členom Rady pre mediálne, marketingové a kultúrno-umelecké aktivity UPJŠ v Košiciach. V roku 2017 bol prijatý za člena Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Marián sa profesijne – pedagogicky aj vedeckovýskumne – venuje histórii masových médií a mediálnej komunikácie, mediálnej žánrológii a vzťahom reality a fikcie v mediálnom prostredí.

Štefan Krištín

Štúdium na SPŠE ukončil v školskom roku 1978/1979. Jeho triednymi učiteľmi boli Július Adamčík a Ing. Ivan Hanák.
Po absolvovaní našej priemyslovky viedli Štefanove kroky na neďalekú Elektrotechnickú fakultu na terajšej Technickej univerzite, kde po jej skončení pôsobil 2 a ½ roka ako asistent. Začiatkom roku 1987 sa však rozhodol vrátiť sa na našu školu ako učiteľ odborných predmetov. Okrem vyučovania elektrotechnických predmetov a predmetov IT bol správcom laboratória elektrotechnických meraní a neskôr aj správcom školskej počítačovej siete. Od roku 1992 vykonával funkciu predsedu predmetovej komisie výpočtovej techniky. V roku 1996 sa stal pedagogickým vedúcim dielní a od začiatku roka 2003 bol zástupcom riaditeľa školy pre odborné predmety. Od 1.7.2004 je riaditeľom školy a školského internátu, ktorý patrí pod správu školy.
Jeho zásluhou získala škola kredit a priaznivý ohlas nielen v rodičovskej verejnosti, ale i v odborných pedagogických kruhoch, ktorým ochotne a nezištne odovzdáva svoje skúsenosti a vedomosti. Za posledné roky vďaka jeho vedeniu výrazne stúpol záujem o štúdium na SPŠE v Košiciach zo strany deviatakov. Od roku 2013 škola v spolupráci s T-Systems ako prvá na Slovensku začala poskytovať pomaturitné štúdium s duálnymi prvkami vo vzdelávaní. Štefan je považovaný za jedného z najlepších odborníkov vo svojej profesii, čo dokazujú jeho pracovné výsledky a práca v doterajších odborných a poradných funkciách. Je veľmi dobrým manažérom, pod jeho vedením dostávala škola, školský internát a školská jedáleň postupne nový vzhľad. Výrazne sa skvalitnili materiálne podmienky, vybudovali a zrekonštruovali sa odborné učebne – jazykové učebne, multimediálna knižnica, postupne vzniklo trinásť počítačových učební, šesť elektrotechnických laboratórií, zborovňa, zmodernizovali sa administratívne miestnosti a kabinety, vynovili izby v školskom internáte. Zrealizoval opravy sociálnych zariadení, rekonštrukciu priestorov jedálne, tried a šatní pri telocvični. V roku 2018 škola získala v rámci operačného programu IROP nenávratný finančný príspevok vo výške takmer 500 000 Eur, ktoré budú použité v najbližšom období na ďalšiu modernizáciu. Je zároveň riaditeľom školského internátu, ktorého kapacita je 150 ubytovaných a zodpovedá za prevádzku školskej jedálne s kapacitou až 550 obedov denne.
V marci 2016 pri príležitosti Dňa učiteľov, prevzal Štefan z rúk ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraja Draxlera Veľkú medailu sv. Gorazda za mimoriadne úspechy vo svojej pedagogickej a riadiacej práci. Ide o najvyšší stupeň ocenenia v rezorte školstva.

Jozef Gönci

Štúdium na SPŠE ukončil v školskom roku 1991/1992. Jeho triednou učiteľkou bola Mgr. Teodózia Bejdová. Neskôr titulom Mgr. ukončil štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu UK.
Jozef Gönci reprezentoval SR v športovej streľbe. Začal v jedenástich rokoch na ZŠ Park mládeže. Rodák z Košíc a pretekár VŠC Dukly Banská Bystrica patril do elitnej skupiny puškárov sveta. Počas svojej kariéry nazbieral celkovo 85 medailí z vrcholových podujatí (Olympijských hier, Majstrovstiev sveta, Majstrovstiev Európy, či svetových pohárov) z toho 73 zo seniorských a 12 z juniorských pretekov.
Na Olympijských hrách vybojoval dva bronzy, tretie miesta obsadil v roku 1996 v Atlante v ľubovoľnej malokalibrovke 60 a tiež v roku 2004 v Aténach v disciplíne vzduchova puška 60. Získal 7 titulov majstra Europy a dva tituly majstra sveta. Päťkrát zvíťazil v celkovom hodnotení Svetového pohára. Počas svojej bohatej kariéry pôsobil aj v najvyššej nemeckej ligovej súťaži, v klube Buer-Bulse získal tri tituly. Dva krát pokoril magicku 600 bodovú hranicu, maximálny možný nástrel. Je držiteľom mnohých Slovenských rekordov.
Jozef, nekorunovaný kráľ slovenských strelcov, bol v rokoch 1998 a 1999 vyhlásený najvyšším kompetentným orgánom v športovej streľbe, medzinárodnou športovou streleckou federáciou (ISSF) za najlepšieho svetového strelca. V roku 1999 sa stal víťazom ankety o najúspešnejšieho športovca Slovenska. Pravidelne bol účastníkom a laureátom aj ankiet Slovenského streleckého zväzu.
Po ukončení športovej kariery naďalej aktívne pracuje v Slovenskom športe, na pozícii trénera, riaidteľaa odboru riadenia športu v VŠC Dukla BB, momentálne je viceprezidentom Slovenského olympijského výboru, členom rady pre šport na MŠ VVaŠ SR.

Jaroslav Mottl

Štúdium na SPŠE ukončil v školskom roku 1987/1988. Jeho triednou učiteľkou bola Ing. Irena Bandurčinová.
Počas štúdia na SPŠE začal hrať v amatérskom divadle. V roku 1995 absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Ako študent herectva sa vďaka základom z amatérskeho divadla dostal na ročný študijný pobyt do Francúzska k Marcelovi Marceauovi do jeho Medzinárodnej školy pantomímy. Po škole sa dal zlanáriť do bábkového divadla v Žiline. V roku 1999 založil Divadlo Maska, v ktorom je Jaro riaditeľ, manažér, scenárista, herec a režisér.
Jaroslav Mottl hosťoval v bratislavských divadlách (SND a Divadlo Astorka - Korzo ´90), pôsobil v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, kde v rokoch 1996 - 2000 stvárnil hlavné postavy v takých inscenáciách ako Radúz a Mahulena, Cigáni idú do neba, Slovenská rapsódia, Hraj, noha a ty, druhá tancuj! atď.
Jara môžeme poznať aj z televíznych seriálov, z ktorých môžeme spomenúť napr. Mesto tieňov, Profesionáli, Ordinácia v ružovej záhrade, Odsúdené, Ako som prežil, Horúca krv a pod. Objavil sa aj vo filmoch: Fontána pre Zuzanu, Učiteľka, Babie leto, Únos.

Jožo Kováč

Štúdium na SPŠE ukončil v školskom roku 2000/2001. Jeho triednym učiteľom bol Ing. Ivan Hanák.
Popri štúdiu umelej inteligencie na Technickej Univerzite v Košiciach pôsobil ako konzultant v spoločnosti Antik.
Po ukončení štúdia sa stal data mining špecialistom v softvérovej spoločnosti Adastra, v ktorej farbách dodával projekty pre najvýznamnejšie slovenské firmy v oblasti bankovníctva a telekomunikácii.
Po troch rokoch prešiel na pozíciu biznis analytika v IBM, kde dostal možnosť pracovať pre významných medzinárodných klientov.
Získané skúsenosti v roku 2012 využil pre založenie startupu pod názvom 7Segments. Z jeho firmy sa po rebrandigu stala Exponea, jeden z celosvetovo najrýchlejšie rastúcich “softvér ako služba“ startupov na svete.
V novembri 2017 sa vďaka úspechu Exponea dostal na titulnú stránku časopisu Forbes.