ÚvodĽudstvo minimálne 3000 posledných rokov sa snaží vytvárať automatizované systémy. Ich predstaviteľmi boli v počiatkoch mechanické zariadenia, ktoré boli programované systémami valcov, reťazí, ozubených kolies, diernych štítkov, využívali energiu závaží, prúdenie vody, vzduchu a jemného piesku. Automaty sú známe z pradávnej minulosti z oblasti Číny, Egypta, Grécka. Len málo mien a písomných materiálov sa zachovalo do dnešných čias, ale aj tie nás dodnes udivujú. Pár mien stojí za zmienku Archimedes, Straton, Heron, Hypatia. Dejiny považujú za prvého konštruktéra automatu Archýtasa z Tarentu (okolo 400 pr.n.l.). Gréci sa až za sto rokov dočkali ďalšieho génia Demétria z Falery (okolo 350- 283 pr.n.l.). Zakladatel alexandrijskej mechanickej školy bol Ktésibios (asi 285 – 222). Po ňom sa niekoľko sto rokov objavuje v 1. stor.n.l. Héron z Alexandrie zvaný Méchanikos (zachovala sa kópia jeho knihy popisujúca jeho konštrukcie), ktorý naviazal na matematika Stratóna zaoberajúceho sa otázkami vzduchu a tlakov - zakladateľa náuky Pneumatika. Práve Herón je tvorcom prvých programovaných sekvenčných automatov. Jeho automat bol založený na valci vybaveného kolíkmi a lane ktoré natáčal na valec s tým, že na kolíčkoch zmenil vždy smer natáčania. Pohon automatu mal založený na presýpaní piesku ktorý svojou váhou pôsobil na pohybový mechanizmus. Bol autorom prvých automatov vydávajúcich zvuky vtákov a rôznych javov (hrom, vietor) ktoré realizoval v jeho automatoch divadelných hier. Viac nájdete v materiáli Staroveké mechanické automaty . V neskorších časoch vznikli hodinové strojčeky ktorých pohon bol jednak pomocou závaží, ale neskôr pomocou oceľových strún. Pravidelný mechanický krok týchto zariadení umožnil vytvoriť hracie automaty v podobe hracích hodín. Boli riadené bubnami, alebo platňami s kolíčkami alebo dierkami. Tieto zariadenia boli stále len sekvenčnými automatmi, ktoré mali lineárne programy, ktoré mali svoj začiatok a koniec. Často ich koniec bol napojený na začiatok, preto mohli vykonávať donekonečna cyklickú ale stále rovnakú činosť. Musel prísť až vynález STAVOVÉHO ZARIADENIA ktoré vyhodnotením podmienky umožnilo prepnúť jednu lineárnu sekvenciu na inú alternatívnu sekvenciu (t.j. postupnosť krokov). To bol začiatok vynálezu MYSLIACEHO STROJA, využívajúceho princípy logickej - Booleovej algebry. Od tej doby sa ľudstvo snaží vytvárať stroje kopírujúce algoritmy činnosti ľudí - t.j. postupy činností ľudí - pri rozhodovacom procese. Viac nájdete v materiáli História počítačov . Vynálezy spojené s elektrinou viedli postupne ku vzniku elektromechanických strojov, s elektrickým pohonom a elektro a elektromechanickými senzormi. Tieto prvé zariadenia boli programované machanickými prostriedkami (bubny, disky, dierne štítky, dierne pásky), ale aj tieto po čase sa viac menili na elektronické zariadenia využívajúce princípy elektrické a magnetické miesto mechanických. Postupom času sa metódy programovania od svojich mechanických začiatkov začal približovať k písomnému prejavu jazyka ľudí. V súčasnosti sa v programátorskej praxi používajú umelé jazyky - veľmi primitívne ale ľuďom a ľudskému vyjadrovaniu blízke - tzv. programovacie jazyky. Jedným z týchto jazykov, v súčasnosti veľmi používaným, je aj jazyk C (z ktorého vznikli klony C++, C##), ktorý sa stal základom pre celú triedu ďalších jazykov používajúcich podobnú syntax (t.j. podobnú skladbu príkazov). Spomeňme jazyk Java, PHP, a i. Jazyk C je stále jedným z najdôležitejších jazykov programátorov automatov a ich mikropočítačov. Výraz Embeded systems predstavuje funkčnosť zabudovanú do zariadení, ktoré navonok ani neprejavujú sa ako počítačom riadené zariadenia. Napriek tomu sa elektronika a jej špička mikropočítačmi ovládaná technika stáva bežnou súčasťou nášho života (video magnetofóny, MP3 prehrávače, mobilné telefóny, automobily, lietadlá, rakety, ...). Náš život bude v následovných obdobiach ešte výraznejšie komputerizovaný a prax bude vyžadovať viac odborníkov v odbore informatiky. Tak začnite budúci programátori!
|
|||