|
|
|
|
|
Programovacie jazyky
Každý počítač (s daný PROCESOROM) má svoj programovací
strojový jazyk, ktorý je určený výrobcom procesora. Len o stupienok
vyššie sa nachádza ASSAMBLER - alebo aj JAZYK SYMBOLICKÝCH ADRIES, ktorý má
veľmi málo spoločné s jazykom ľudí.
Vyššie programovacie jazyky vznikajú z toho dôvodu, že iné formy ľudského
vyjadrovania, ako napríklad prirodzené jazyky, nie sú v dostatočnej miere vhodné
na jednoznačný a systémový opis. Takzvané „vyššie programovacie jazyky“ sú
zvyčajne presne definovanou podmnožinou prirodzeného jazyka (napr. angličtiny) s
vlastnou definíciou gramatiky a syntaxe. Sú oveľa jednoduchšie ako bežná
reč, sú ľuďom zrozumiteľejšie než assambler, ale jeho skladba sa musí
presne dodržiavať.
Podľa vzťahu k počítaču a problému rozdeľujeme jazyky:
- strojovo orientované jazyky-
sú viazané s konkrétnym počítačom (jeho CPU) alebo triedou počítačov.
- problémovo orientované jazyky-
dovoľujú zapisovať určité vymedzené typy úloh ľudským spôsobom.
Podľa spôsobu vyjadrenia riešenia problému:
- procedurálne- dávajú návod
"ako" riešiť daný problém presným postupom
- neprocedurálne- vyjadrujú "čo"
treba riešiť a s čím, nehovoria ako.
História programovacích jazykov
ASSEMBLER
je prekladačom jazyka symbolických konštrukcií. Assambler je
medzistupňom medzi strojovým kódom a vyššími progr. jazykmi. Jeho súčasťou
bývajú makrá (postupnosti príkazov al.funkcií,kt.možno kedykoľvek
odštartovať). Vytváranie progr. v a. je náročné a zdĺhavé, ale výsledný kód je
kratší a vykonávanie programu je rýchlejšie, ako pri použítí vyšších progr.
jazykov. Vyžaduje špecialistov.
FORTRAN (FORmula TRANslator)
vznikol v polovici 50. rokov a bol určený na riešenie vedeckotechnických úloh.
Tento jazyk nie je príliš prehľadný, obsahuje mnoho dodatkov a zmien.
BASIC (Beginners All-purpose
Symbolic Instruction Code) mal nahradiť Fortran. Je ľahko zvládnuteľný, dobre
sa používa pri riešení jednoduchých aplikácií. Bol to jeden z najpoužívanejších
a najrozšírenejších jazykov implementovaných na osobných počítačoch. Ľahko sa
učí a začiatočník s ním pomerne rýchlo získal potrebné jednoduché výsledky.
Nie je vhodný na komplikovanejšie úlohy.
COBOL (Common Businnes
Oriented Language) vznikol len krátko neskôr ako Fortran. Dobre sa hodí na
používanie v oblasti databáz pre obchod a účtovníctvo. Syntax jazyka je prísna, samotné
vykonávanie programu je však relatívne rýchle.
LISP (LISt Processing language)
je mladší ako Fortran. Bol určený pre programovanie problémov z oblasti umelej
inteligencie a pre vytváranie programov na riadenie. Spracované údaje sa
ukladajú do zásobníka, takže v priebehu programu ich možno meniť.
PROLOG (PROgramming in LOGic),
európsky produkt. Je jazykom pre riešenie problémov v oblasti umelej
inteligencie. Na rozdiel od ostatných jazykov si sám riadi priebeh programu.
Programy v tomto jazyku sú krátke, ale veľmi náročné na pamäť a čas počítača.
C jazyk- pôvodne pomocný
prostriedok pre písanie a vývoj operačného systému Unix, je vhodný na písanie
programov, kt. sa používajú v rámci oper. systému. Pre jeho nesporné kvality
sa však v poslednej dobe rozšíril aj do iných oblastí tvorby programov.
Verzia C++ umožňuje moderné objektové programovanie, ktoré
nahradzuje klasické štrukturované programovanie.
PASCAL- bol vyvinutý v r. 1971
švajčiarskym profes. N. Wirthom. Dnes je predovšetkým vo svete osobných
počítačoch veľmi rozšírený. Je vzorom pre písanie štruktúrovaných programov.
Pôvodne bol určený na vyučovanie programovania. Vďaka svojím vlastnostiam sa
však veľmi rozšíril. Jeho pokračovaním je DELPHI a obe verzie sú
dnes schopné Objektovo programovať.
ADA- používa sa predovšetkým v
technickej oblasti. Z Pascalu prevzal prísne typové väzby.
JAWA - Podobný jazyk ako C++ ale už len na báze
Objektového programovania. V poslednom čase sa hlavne uplatňuje pre riešenie
graficky orientovaných aplikácií - displeje mobilov, automobilov, ...
Okrem týchto jazykov boli vyvíjané aj jazyky špeciálneho
zamerania ( napr. APL-A Programming Language, Forth, LOGO, MODULA-2, PL/1).
|
|
|
|