Programovacie jazyky

Každý počítač (s daný PROCESOROM) má svoj programovací strojový jazyk, ktorý je určený výrobcom procesora.  Len o stupienok vyššie sa nachádza ASSAMBLER - alebo aj JAZYK SYMBOLICKÝCH ADRIES, ktorý má veľmi málo spoločné s jazykom ľudí.

Vyššie programovacie jazyky vznikajú z toho dôvodu, že iné formy ľudského vyjadrovania, ako napríklad prirodzené jazyky, nie sú v dostatočnej miere vhodné na jednoznačný a systémový opis. Takzvané „vyššie programovacie jazyky“ sú zvyčajne presne definovanou podmnožinou prirodzeného jazyka (napr. angličtiny) s vlastnou definíciou gramatiky a syntaxe. Sú oveľa jednoduchšie ako bežná reč, sú ľuďom zrozumiteľejšie než assambler, ale jeho skladba sa musí presne dodržiavať. 

Podľa vzťahu k počítaču a problému rozdeľujeme jazyky:

  • strojovo orientované jazyky- sú viazané s konkrétnym počítačom (jeho CPU) alebo triedou počítačov.
  • problémovo orientované jazyky- dovoľujú zapisovať určité vymedzené typy úloh ľudským spôsobom.

Podľa spôsobu vyjadrenia riešenia problému:

  • procedurálne- dávajú návod "ako" riešiť daný problém presným postupom 
  • neprocedurálne- vyjadrujú "čo" treba riešiť a s čím, nehovoria ako.

História programovacích jazykov

  • ASSEMBLER je prekladačom jazyka symbolických konštrukcií. Assambler je medzistupňom medzi strojovým kódom a vyššími progr. jazykmi. Jeho súčasťou bývajú makrá (postupnosti príkazov al.funkcií,kt.možno kedykoľvek odštartovať). Vytváranie progr. v a. je náročné a zdĺhavé, ale výsledný kód je kratší a vykonávanie programu je rýchlejšie, ako pri použítí vyšších progr. jazykov. Vyžaduje špecialistov.
  • FORTRAN (FORmula TRANslator) vznikol v polovici 50. rokov a bol určený na riešenie vedeckotechnických úloh. Tento jazyk nie je príliš prehľadný, obsahuje mnoho dodatkov a zmien.
  • BASIC (Beginners All-purpose Symbolic Instruction Code) mal nahradiť Fortran. Je ľahko zvládnuteľný, dobre sa používa pri riešení jednoduchých aplikácií. Bol to jeden z najpoužívanejších a najrozšírenejších jazykov implementovaných na osobných počítačoch. Ľahko sa učí a začiatočník s ním pomerne rýchlo získal potrebné jednoduché výsledky. Nie je vhodný na komplikovanejšie úlohy.
  • COBOL (Common Businnes Oriented Language) vznikol len krátko neskôr ako Fortran. Dobre sa hodí na používanie v oblasti databáz pre obchod a účtovníctvo. Syntax jazyka je prísna, samotné vykonávanie programu je však relatívne rýchle.
  • LISP (LISt Processing language) je mladší ako Fortran. Bol určený pre programovanie problémov z oblasti umelej inteligencie a pre vytváranie programov na riadenie. Spracované údaje sa ukladajú do zásobníka, takže v priebehu programu ich možno meniť.
  • PROLOG (PROgramming in LOGic), európsky produkt. Je jazykom pre riešenie problémov v oblasti umelej inteligencie. Na rozdiel od ostatných jazykov si sám riadi priebeh programu. Programy v tomto jazyku sú krátke, ale veľmi náročné na pamäť a čas počítača.
  • C jazyk- pôvodne pomocný prostriedok pre písanie a vývoj operačného systému Unix, je vhodný na písanie programov, kt. sa používajú v rámci oper. systému. Pre jeho nesporné kvality sa však v poslednej dobe rozšíril aj do iných oblastí tvorby programov. Verzia C++ umožňuje moderné objektové programovanie, ktoré nahradzuje klasické štrukturované programovanie. 
  • PASCAL- bol vyvinutý v r. 1971 švajčiarskym profes. N. Wirthom. Dnes je predovšetkým vo svete osobných počítačoch veľmi rozšírený. Je vzorom pre písanie štruktúrovaných programov. Pôvodne bol určený na vyučovanie programovania. Vďaka svojím vlastnostiam sa však veľmi rozšíril. Jeho pokračovaním je DELPHI a obe verzie sú dnes schopné Objektovo programovať.
  • ADA- používa sa predovšetkým v technickej oblasti. Z Pascalu prevzal prísne typové väzby.
  • JAWA - Podobný jazyk ako C++ ale už len na báze Objektového programovania. V poslednom čase sa hlavne uplatňuje pre riešenie graficky orientovaných aplikácií - displeje mobilov, automobilov, ...

Okrem týchto jazykov boli vyvíjané aj jazyky špeciálneho zamerania ( napr. APL-A Programming Language, Forth, LOGO, MODULA-2, PL/1).