Dátové objekty

Obsah tém. 

1. Čo je to dátový objekt?
2. Vlastnosti dátového objektu
3. POLE
4. Jedno rozmerné pole
5. Príklady pre prácu s poľom
6. Dvojrozmerné pole - matica
7. Príklady pre prácu s maticou
8. Štruktúry
9. Príklady na štruktúry
10. Operácie s dátovým objektom
11. Úlohy pre zopakovanie
12. Funkcie
13. Rekurzivita funkcií

Čo je to dátový objekt

Dátový objekt je časť pamäte, ktorú program používa na ukladanie údajov. Charakteristickou vlastnosťou tohto objektu je umiestnenie, veľkosť, spôsob použitia, názov a konečne informačný obsah. Základnou činnosťou počítača je programová transformácia dátových objektov a to:

• z miesta na miesto - prenos údajov (buď v rámci operačnej pamäte, ale aj externých zariadení HD, DVD,...)
• z jedného typy na druhý typ - pretypovanie dátového objektu
• jedného obsahu na iný obsah - zmena hodnoty 

Základné objekty s ktorými program, napísaný v jazyku C, narába sú premenné a konštanty Na ich pomenovanie sa používajú identifikátory. Používajú sa v algebraických a logických výrazoch ako symboly predstavujúce hodnoty.  Premenné sú dátové objekty so zmeniteľným obsahom (na priradenie hodnoty používame priraďovací výraz). Hodnota konštánt sa raz určí a potom už nemení. Proces, ktorý premenným prideľuje názvy a typové označenie sa nazýva deklarácia. Ak sa premennej vyhradí v pamäti priestor, prípadne sa aj nastaví počiatočná hodnota hovoríme o definícii premennej. 

Tretím dôležitým dátovým objektom sú  funkcie.  Zatiaľ čo funkcia v matematike predstavuje matematický výraz ktorý transformuje vstupné atribúty do výsledku tzv. funkčnej hodnoty, v C jazyku je "funkcia" program, ktorý spracúva hodnoty vstupných premenných a výsledok umiestňuje do výstupnej premennej. Tu tiež, tak ako v matematike, dochádza k transformácii vstupných hodnôt na výstupnú hodnotu. 

Funkcia sa deklaruje, podobne ako premenná, určením identifikátora výstupnej hodnoty a jej typu. Na rozdiel od premennej sa za identifikátorom názvu funkcie uvádza do malých okrúhlych zátvoriek umiestnená deklarácia vstupných premenných - formálne parametre - ktoré používa funkcia v programe (záleží na poradí). Deklarácia funkcie je ako každý príkaz ukončená bodkočiarkou.  

Definícia funkcie má inú úlohu ako definícia premennej. Formálne začína rovnako ako deklarácia funkcie, ale miesto bodkočiarky je na konci prilepený programový blok. Použitie názvu funkcie (t.j. identifikátor funkcie) vo výrazoch je podobné ako premenných a konštánt. Rozdiel medzi nimi spočíva v okrúhlych zátvorkách  za identifikátorom funkcie, v ktorých môžu ale nemusia (v prípade tkzv. prázdnej hodnoty - void) byť uvedené vstupné hodnoty atribútov funkcie. 

Názvy premenných aj funkcií majú vo výrazoch rovnaké použitie - predstavujú hodnoty identifikované ich identifikátormi. Dej ktorý je za tým, je však iný v prípade premennej a iný v prípade funkcie. Zatiaľ čo premenná poskytne svoju hodnotu hneď, lebo jej identifikátor určuje adresu umiestnenia hodnoty, funkcia predtým najprv spustí svoj program. Pri štarte sa hodnoty atribútov uvedených v malých okrúhlych zátvorkách skopírujú do formálnych premenných uvedených v deklarácii a program sa vykoná. Výsledok programu - funkčná hodnota - za zapíše na pozíciu, ktorú určuje identifikátor  funkcie. Ďalej to už prebieha ako s hociktorou inou dátovou premennou. 

Poznámka: Nie každá funkcia vracia funkčnú hodnotu a nie každá funkcia potrebuje uviesť parametre. Sú funkcie ktoré vykonávajú transformácie externých dát a alebo vykonáva činnosť ovládajúcu hardware. Príkazy ktoré ich spustia obsahujú len Identifikátor a za ním prázdne zátvorky ukončené bodkočiarkou. Návratová hodnota funkcie sa dá aj v týchto prípadoch použiť ako správa - číslo - identifikujúce stav ako funkcia - procedúra splnila úlohu ( 0 - úspech , hocičo iné číslo chyby). 

Vlastnosti dátového objektu

Dátový typ
Udáva vlastnosti údaja uloženého v dátovom objekte.

základné

• int    celé čísla, pre údaj je vyčlenené jedno pole bajtov 
• float, double    reálne číslo jednoduchej a dvojnásobnej presnosti, dve polia pre celú a pre desatinú časť
• char    jeden bajt schopný uchovať jeden znak zo súboru znakov ( najčastejšie ASCII znakov)

Tabuľka č.1

Pre bližšie určenie dĺžky celého čísla sa používajú kvalifikátory short a long. Kvalifikátor unsigned ( bez znamienka) pripúšťa len celé kladné čísla no dvojnásobnej dĺžky.
napr.:

    short    int x;
    long     int y;
    unsigned int z;

V jazyku C chýba typ logický (boolean). Tento je nahradený typom int, kde nulová hodnota je totožná s hodnotou (FALSE) a nenulová s hodnotou true (TRUE).
Výslednou hodnotou relačných operátorov v prípade true je jednotka.

odvodené

Odvodené dátové typy sú vždy zložené zo základných dátových typov alebo ich kombinácií.

• pole            dátový objekt zložený z dátových objektov rovnakého dátového typu
• štruktúra     dátový objekt zložený z dátových objektov rôzneho dátového typu
• smerník      reprezentuje adresu daného objektu   

Veľkosť
Každý dátový objekt má určený dátový typ, ktorý má jednoznačne určenú svoju veľkosť ( udáva sa v Bajtoch)
Veľkosti dátových objektov:

Pozn. Viac informácií o veľkosti jednotlivých dátových objektoch viď. tabuľka č.1

Adresa
Je to číslo prvej pamäťovej bunky, kde sa v operačnej pamäti začína dátový objekt. Adresa je celé kladné číslo a udáva sa v hexadecimálnej sústave

Obsah
Hodnota, ktorá sa do dátového objektu ukladá. Je to vždy číslo. Význam tohto čísla určuje dátový typ.

Obor hodnôt
Veľkosť operačnej pamäte je ohraničená preto aj dátové objekty majú svoje ohraničenie. Hovoríme tomu, že dátový objekt má svoj obor hodnôt.
napr.

Pozn. Viac informácií o obore hodnôt jednotlivých dátových objektoch viď. tabuľka č.1

Možnosť meniť obsah
Dátový objekt, ktorý mení svoj obsah počas behu programu nazývame premenná.
Dátový objekt, ktorý nemení svoj obsah počas behu programu nazývame konštanta.

Meno
Meno dátového objektu vyjadruje identifikátor. Názov by mal vyjadrovať použitie dátového objektu napr. obvod_stvorca alebo pocet_ziakov.

Rozsah platnosti
Dátový objekt, ktorý má platnosť v celom programe nazývame - globálny.
Dátový objekt, ktorý má platnosť len v určitej časti programu (napr. v prgramovom bloku funkcie) nazývame - lokálny.

POLE

Pole je dátový objekt zložený z dátových objektov, ktoré majú rovnaký dátový typ. Počet prvkov poľa sa určí pri deklarácií.

Jednorozmerné pole

Deklarácia poľa:

Deklarácia poľa je podobná deklarácií jednoduchej premennej s tím rozdielom že za meno premennej uvedieme v hranatých zátvorkách počet prvkov poľa.
 

    dátový_typ meno_poľa[rozmer];

• dátový_typ určuje z akých prvkov bude pole zložené
• meno_poľa tvorí identifikátor premennej typu pole
• rozmer je počet prvkov z ktorých sa pole skladá. Je to kladné číslo.

 
    float pole[15];

Čo vieme zistiť z deklarácie?

napr.:  

    int a[20];

• deklarácia poľa 20 - tich celých čísel
• rozmer poľa je 20 prvkov
• veľkosť 1 prvku poľa 2B, teda veľkosť poľa 40B
• index prvého prvku poľa je 0 a posledného 19
• meno poľa je a, pole je typu int

Počet prvkov poľa sa určí pri deklarácií. Údaj o počte prvkov je možné v deklarácií vynechať ( ak je pole definované inde) alebo v definícií (kde inicializujeme všetky prvky).

           Inicializácia

Pri definícií je možné pole zároveň aj inicializovať. Vtom prípade nasleduje za menom poľa a hranatými zátvorkami znak rovnosti a za ním v zložených
zátvorkách hodnoty, ktoré sa majú priradiť jednotlivým prvkom. Prvkom, ktoré neinicializujeme sa automaticky priradí hodnota 0.
Ak nezadáme  údaj o rozmere poľa urči si ho prekladač na základe počtu prvkov.

float pole[3]={ 2.24, 5.26 };

je to isté ako:

float pole[0]=2.24;
float pole[1]=5.26;
float pole2]=0;

alebo

float pole[]={ 2.24, 5.26 };

je to isté ako:

float pole[2]={ 2.24, 5.26 };

        Práca s poľom

K jednotlivým prvkom poľa sa pristupuje pomocou indexov, ktoré sa zapisujú do hranatých zátvoriek za menom poľa. Samotný identifikátor poľa predstavuje adresu 0-tého prvku poľa t.j. začiatok poľa.
Index prvku poľa určuje jeho poradie, pričom index prvého prvku poľa je 0 a posledného je rozmer-1. Prvky poľa sú uložené v pamäti za sebou.

Prvkom v poli priradzujeme hodnoty dvoma spôsobmi a to buď v cykle napr. pomocou funkcie scanf alebo  priamo, vymenovaním jednotlivých hodnôt.
Tento spôsob si však vyžaduje poznať hodnoty vopred
napr.:    int    pole[10] = { 1,4,5,7,8,9,6,5,54,23}; pri tomto spôsobe nemusíme uvádzať počet prvkov poľa v hranatých zátvorkách

        Reťazce

Reťazec znakov je zvláštnym druhom polí. Sú zložené z prvkov typu char. Reťazcové konštanty zapisujeme ako postupnosť znakov uzavretých medzi úvodzovkami.Reťazec je ukoncení znakom \0.

napr.: 

         char znak[10];

Inicializácia poľa prvkov typu char

         char znak[] = "skola";   

veľkosť tohto poľa je o 1 znak  väčšia ako počet znakov v reťazci, pretože každá reťazová konštanta je ukončená znakom \ 0

alebo

          char znak[] = {´s´,´k´,´o´,´l´,´a´,´\0´};

Príklady pre prácu s poľom

Príklad č.26:
Program, ktorý načíta z klávesnice n desatinných čísel a vypíše ich v obrátenom poradí a načítanom poradí. Kód \n pri vypisovaní znamená - prejdi na nový riadok.

#include<stdio.h>
#include<conio.h>

void main(void)      // void - znamená "žiaden typ - žiadna premenná"
{
   float pole[10]; //deklarácia poľa 10 reálnych čísel		
   int i,n;	  //i - premenná určujúca index prvku, n - premenná pre počet prvkov poľa 
   clrscr();     // zmaž obrazovku

   printf("\nZadaj počet prvkov pola:");
   scanf("%d",&n);	         // do premennej n sa uloží počet prvkov poľa
   for(i=0;i<n;i++)             //  načítanie n prvkov do poľa s indexom od i=0 až n-1
   {
      printf("\n      [%d] prvok pola: ",i);
      scanf("%f",&pole[i]);    // ulož načítaný údaj na pozíciu i-tého prvku poľa 
      }

   printf("\nČísla v obrátenom poradí.");
   for(i=n-1;i>=0;i--)			  // píš prvky v obrát.poradí, prvý vytlačený prvok 
   printf("\npole[%d]=%.2f",i,pole[i]);	  // má index i=n-1 a posledný i=0 s krokom i=i-1

   printf("\nČísla v načítanom poradí."); // čísla sú idexované podľa načítania 
                                          // prvé číslo i=0 a posledné i=n-1
   for(i=0;i<n;i++)	
   {
      printf("\npole[%d]=%.2f",i,pole[i]);// vytlačí index a obsah i-tého prvku z poľa
      }
   getch();
   }

#include<stdio.h>
#include<conio.h>

void main(void)         // funkcia nepoužíva parametre ani nevracia hodnotu
{
   int p=0,n=0,i,j,pole[10];   // pole 10 prvkov int

   clrscr();  //zmaž textovú obazovku

   printf("\nZadaj 7 celých čísel: \n");  // odriadkuje, vypíše text a odriadkuje

   for(i=0;i<7;i++)  // pre i rovne 1 až 6
   {
      printf("\n[%d] prvok pola: ",i);  //  
      scanf("%d",&pole[i]);   // &pole[i] je adresa prvku poľa i
      }

   for(j=0;j<7;j++)
   {
      if(pole[j]%2==0)   // operácia %2 mdulo 2 znamená - zvyšok po delení 2
         p=p+pole[j];    // ... bol 0 - párne číslo
      else
         n=n+pole[j];    // ... bol 1 - nepárne číslo
      }

   printf("\nSúčet parných prvkov poľa je %d.",p);
   printf("\nSúčet neparných prvkov poľa je %d.",n);

   getch();
   }

#include<stdio.h>
#include<conio.h>

void main(void)
{
   int pole[10],i,s=0;

   clrscr();

   printf("\nZadaj 10 prvkov, ktoré chceš spočítať.\n");

   for(i=0;i<10;i++)
   {
      printf("\n[%d] prvok pola: ",i);
      scanf("%d",&pole[i]);
      }

   for(i=0;i<10;i++)
      s=s+pole[i];

   printf("\nSúčet prvkov poľa je %d.",s);

   getch();
   }

#include<stdio.h>
#include<conio.h>

void main(void)
{
   float pole[10];
   int i;

   clrscr();
   printf("\nZadaj 10 desatinných čísel: \n");

   for(i=0;i<10;i++)
   {
      printf("\n[%d] prvok pola: ",i);
      scanf("%f",&pole[i]);
      }

   printf("\nTlačím prvky pola s neparným indexom:");   

   for(i=0;i<10;i++)
      if(i%2!=0)                     
         printf("\npole[%d]=%.2f",i,pole[i]);

   getch();
   } 

#include<stdio.h>
#include<conio.h>

void main(void)
{
   int a[100];		 //45,12,5,87,15,96,25,84,14,2};
   int i,x,j,pom,n,k;

   clrscr();
   printf("\nZadaj veľkosť poľa: ");
   scanf("%d",&n);
   for (i=0;i<n;i++)
   {
      printf("\n Zadaj a[%d]= ",i);
      scanf("%d",&a[i]); //&a[i] - adresa i-tého prvku poľa 
      }

   printf("\nChcete usporiadať prvky poľa zostupne alebo vzostupne (z/v): \n");
   x=getch();
   if(x=='v')
   {
      for (i=0;i<n-1;i++)    // pre n prvkov n krát zopakuj ...
      {
         for (j=0;j<n-i-1; j++)  //... triedenie postupne zmenšujúceho sa zvyšku
         {                       //v každom cykle 1 prvok umiestnime na pozíciu 
            if (a[j]>a[j+1])
            {
               pom=a[j];     // výmena dvoch prvkov poľa cez pomocnú premenú
               a[j]=a[j+1];
               a[j+1]=pom;
               }
            }
         }
      printf("\n Usporiadanie od najmenšieho po najväčší");
      for (i=0;i<n;i++)
         printf ("\na[%d]= %d",i,a[i]);
      }
   if(x=='z')
   {
      for (i=0;i<n-1;i++)
      {
         for (j=0;j<n-i-1;j++)
         {
            if (a[j]<a[j+1])
            {
               pom=a[j];    // výmena dvoch prvkov poľa cez pomocnú premenú
               a[j]=a[j+1];
               a[j+1]=pom;
               }
            }
         }
      printf("\n Usporiadanie od najväčšieho po najmenší");
      for (i=0;i<n;i++)
         printf ("\na[%d]= %d",i,a[i]);
      }

   getch();
   }

Úlohy

Viacrozmerné pole - matica

#include<stdio.h>
#include<conio.h>

void main(void)
{
   int matica[100][100];
   int s,r,i,j,min;

   clrscr();
   printf("Zadaj počet riadkov a stĺpcov\n");
   scanf("%d%d",&s,&r);

   for(i=0;i<s;i++)
   {
      for(j=0;j<r;j++)
      {
         printf("\nZadaj prvok M[%d,%d] = ",i,j);
         scanf("%d",&matica[i][j]);
         }
      }

   printf(" \n Výpis prvkov matice vo forme indexov\n");

   for(i=0;i<s;i++)
   {
      for(j=0;j<r;j++)
         printf("\nM[%d,%d] = %d ",i,j,matica[i][j]);
      }

   printf(" \n Výpis prvkov matice\n");

   for(i=0;i<s;i++)
   {
      printf("\n");
      for(j=0;j<r;j++)
      printf(" \t%d ",matica[i][j]);
      }

   printf("\nVýpis 3. riadku matice\n");

   for(j=0;j<r;j++)
      printf("\t%d ",matica[2][j]);

   getch();
   }

    struct [menovka_štruktúry]
    {
       dátový_typ1 meno_prvku1;
       dátový_typ2 meno_prvku2;
       :
       dátový_typn meno_prvkun;
       } [premenná1, premenná2, ...]; 

   struct student 
   {
      char meno[20];
      char priezvisko [20];
      int hodiny;
      };

#include<stdio.h>
#include<conio.h>

struct student                   // štrukturovaný dátový objekt
{
   char meno[20];
   char priezvisko[20];
   int hodiny;
   };

void main(void)
{
   struct student trieda[20];    // pole štrukturovaných prvkov
   int i, pocet;

   clrscr();

   printf("\nZadaj počet ziakov v triede: ");
   scanf("%d",&pocet);

   for (i=0;i<pocet;i++)
   {
      printf("Meno: ");
      scanf("%s",trieda[i].meno);  // string - reťazec má výnimku adresy t.j. bez &
      printf("Priezvisko: ");
      scanf("%s",trieda[i].priezvisko);
      printf("Vymeškane hodiny: ");
      scanf("%d",&trieda[i].hodiny);  // adresa položky i-teho prvku poľa
      }

   for (i=0;i<pocet;i++)
   {
      printf("\nMeno %d.študent je %s ",i+1,trieda[i].meno);
      printf("\nPriezvisko %d.študent je %s ",i+1,trieda[i].priezvisko);
      printf("\nVymeškané hodiny %d.študent sú %d ",i+1,trieda[i].hodiny); 
      }

   getch();
   }

#include<stdio.h>
#include<conio.h>

struct student 
{
   char meno[20];
   char priezvisko[20];
   int hodiny;
   };

void main(void)
{
   struct student trieda[20];            // pole štrukturovaných prvkov
   int indexmin,indexmax,maxh,minh,i=0,j,k,n;

   clrscr();

   printf("\nKoľko študentov je v triede: ");
   scanf("%d",&n);

   for(i=0;i<n;i++)
   {
      printf("\nZadaj meno, priezvisko a počet vymeškaných hodín %d študenta:",i+1);
      scanf("%s%s%d",trieda[i].meno,trieda[i].priezvisko,&trieda[i].hodiny);
      }    // stringy %s(reťazce) majú výnimku pri adresovaní trieda[i].meno bez &

   maxh=trieda[0].hodiny;
   minh=trieda[0].hodiny;

   for(j=1;j<n;j++)
   {
      if (maxh<trieda[j].hodiny)
      {
         maxh=trieda[j].hodiny;
         indexmax=j;
         }
      }

   for(k=1;k<n;k++)
   {
      if (minh>trieda[k].hodiny)
      {
         minh=trieda[k].hodiny;
         indexmin=k;
         }
      }

   printf("\nŠtudent s najväčším počtom vymeškaných hodín: %s %s %d"\
                    ,trieda[indexmax].meno,trieda[indexmax].priezvisko,maxh);
   printf("\nŠtudent s najmenším počtom vymeškaných hodín: %s %s %d"\
                    ,trieda[indexmin].meno,trieda[indexmin].priezvisko,minh);
   getch();
   }

Príklad č. 34:
Program ktorý vytvorí databázu maximálne 20 kníh, pričom užívateľ si môže voliť počet kníh. Štruktúra kniha
bude obsahovať: meno a priezvisko autora, názov knihy, vydavateľstvo, typ knihy, atribút( vypožička-p, rezervovaná-r, voľná-v).
Po vytvorení databázy kníh, program umožňuje výpis informácii o knihách na základe výberu atribútu. 

#include<stdio.h>
#include<conio.h>

struct kniha 
{
   char meno[40];
   char priezvisko[40];
   char nazov[20];
   char vydavatelstvo[10];
   int cena;
   int atributy;
   char typ[20];
   };

void main(void)
{
   struct kniha kniznica[20];    // pole 20 štruktúr
   int i, pocet;
   int znak;

   clrscr();

   printf("\nZadaj počet kníh: ");
   scanf("%d",&pocet);

   for (i=0; i< pocet;i++)
   {
      printf("\nNázov: ");            // stringy majú výnimky pri adresovaní
      scanf("%s",kniznica[i].nazov); // kniznica[i].nazov - adresa stringu
      printf("\nMeno autora: ");
      scanf("%s",kniznica[i].meno);
      printf("\nPriezvisko autora: ");
      scanf("%s",kniznica[i].priezvisko);
      printf("\nVydavateľstvo: ");
      scanf("%s",kniznica[i].vydavatelstvo);
      printf("\nCena knihy: ");
      scanf("%d",&kniznica[i].cena); // &kniznica[i].cena - adresa položky cena
      printf("\nAtribúty: ");
      kniznica[i].atributy=getch();
      putch(kniznica[i].atributy);
      printf("\n\nTyp knihy: ");
      scanf("%s",kniznica[i].typ);
      }

   printf("\nChcete vedieť info. o knihách s atribútom(\
                          voľná-v,\nrezervovaná-r, vypožička -p): ");
   znak=getch();

   for (i=0;i<pocet;i++)
   {
      if(znak==kniznica[i].atributy)
         printf("\n%s  %s  %s  %c  %s  ",\
                     kniznica[i].priezvisko,kniznica[i].meno,\
                     kniznica[i].nazov,\
                     kniznica[i].atributy,\
                     kniznica[i].typ);
      }

   getch();  // počkaj na stlačenie klávesnice
   }

      definícia, deklarácia, inicializácia, priradenie

    int  x, y, pocet;
    

   char pole[10];

  struct typOsoba 
   {
     char  meno[40];
     int   den;
     int   mesiac;
     int   rok;
     } osoba;
      

   
   osoba->meno="Jano";

   int x = 0;
   int a = ´0´;
   

   pocet_ziakov = 4;
   

Tu budem ešte doplňovať ...

Úlohy pre zopakovanie

#include < stdio.h>
#include < conio.h>

void ziak(void);                //deklarácia funkcie

void main(void)
{
   clrscr();
   ziak();			//volanie funkcie
   ziak();
   ziak();
   getch();
   }

void ziak (void)		//definícia funkcie
{
   float znamka1,znamka2,priemer;
   char priezvisko[20];		// premenná priezvisko je typu pole znakov

   printf("Zadaj priezvisko ziaka: ");	//načítanie údajov 
   scanf("%s",priezvisko);
   printf("Zadaj jeho dve znamky ");
   scanf("%f %f",&znamka1,&znamka2);
   priemer=(znamka1+znamka2) / 2;	//výpočet priemeru 
   printf("Priemer ziaka: %s je %.2f\n\n",priezvisko,priemer); //tlač výsledku
   }       // %.2f - reálne číslo na dve desatinné miesto

Funkcia s parametrami a bez návratovej hodnoty

Príklad č.35

Program, ktorý vypočíta obsah štvorca s využitím vlastnej funkcie. Vytvorená funkcia bude obsahovať jeden vstupný parameter  x (veľkosť strany štvorca), ktorú zadáme vo funkcií main. Obsah štvorca sa vypočíta vo funkcií obsah teda funkcia je bez návratovej hodnoty.

#include < stdio.h >	
#include < conio.h >

void obsah(float);		//deklarácia funkcie obsah

void main(void)
{
   float a;

   clrscr();
   printf("Zadaj stranu a: ");	
   scanf("%f",&a);
   obsah(a);				// volanie funkcie obsah
   getch();
   }

void obsah(float x)			//definícia funkcie 
{
   float s;

   s=x*x;
   printf("Obsah štvorca = %.2f",s);
   }

Príklad č.36

Program, ktorý sčíta dve celé čísla s využitím vlastnej funkcie s parametrami a s návratovou hodnotou. 

#include < stdio.h>

int sucet(int, int);		//deklarácia funkcie sucet
 
void main(void)
{
   int a, b, c;
  
   a = 5;            //priradenie hodnôt
   b = 2;
   c = sucet(a, b);            //volanie funkcie
   printf("sucet je %d", c);   //tlač výsledku
   }
 
int sucet(int x, int y)  	//definícia funkcie
{
   int k;
 
   k = x + y;             //operácia súčtu
   return (k);            //návrat výsledku operácie
   }

Funkcia nám prevedie jednoduchý súčet dvoch čísel.
  x, y – formálne parametre funkcie,  a, b – skutočné parametre
 Pri volaní funkcie sucet() sa hodnoty a, b prekopírujú do x, y a funkcia teda pracuje s kópiami týchto hodnôt.
Zmena x, y vo funkcii sucet() nemá vplyv na zmenu hodnôt a, b vo funkcii main.
Príkaz return vo funkcii spôsobí uloženie návratovej hodnoty do premennej c.

Rekurzivita funkcií

V jazyku C môžeme funkcie vyvolávať rekurzívne. Pri priamej rekurzivite funkcia vo svojom tele volá samu seba, pri nepriamej rekurzivite sa vzájomne vyvolávajú dve funkcie. Typickým príkladom rekurzívnej funkcie je výpočet faktoriálu pre celého kladné čísla.

Priklad č.37

Program, ktorý vypočíta faktoriál pre celé kladné číslo n s využitím rekurzívnej funkcie. 

#include < stdio.h>

unsigned long fakt(unsigned int);  // deklarácia funkcie faktoriálu

void main(void)
{
   unsigned int a;
 
   printf("Zadaj cele kladne číslo: ");
   scanf("%u", &a);  				       //načítanie čísla
   printf("Faktorial %u je %lu", a, fakt(a)); //tlač výsledku
   }

unsigned long fakt(unsigned int n)	//definícia funkcie pre výpočet faktorialu
{
   if(n==0)
     return (1);              //test, či n nie je rovne 0
   else
     return(n * fakt(n-1));   //ak nie, rekurzivne volanie fcie
   }

 Funkcia pre výpočet faktoriálu je napísaná podľa vzťahu n!=n*(n-1)!Je typu unsigned long, keďže výsledok bude kladný a podstatne väčší ako vstup.
 Parameter funkcie je bezznamienkový, keďže nemá zmysel definovať faktoriál pre záporné čísla.
Pre n=0 je výpočet faktoriálu ukončený (lebo 0!=1), pre ostatné hodnoty funkcia volá samu seba s parametrom zníženým o 1.

 Vytvorte program pre výpočet povrchu a objemu kvádra.(SWITCH a vlastné funkcie)

 Vytvorte program, ktorý vypočíta obsah a obvod kruhu.(SWITCH a vlastné funkcie)

Vytvorte program, ktorý vytlačí max. číslo z 2 celých čísel pomocou ternálneho operátora a vami vytvorenej funkcie.(vlastná funkcia)
Vytvorte program, ktorý vypočíta x-tú mocninu z čísla.(vlastná funkcia)