Príkazy a Výrazy

Obsah tém. 

V C - jazyku príkazom sa stáva výraz ukončený  bodkočiarkou ( ; ). Najčastejší príkaz je priraďovací. Špecialitou C jazyka je, že aj logické výrazy môžu obsahovať v sebe priradenia. Výraz priradenia zapísaný do zátvoriek bez ukončenia znakom bodkočiarky sa môže aplikovať tak, ako by výsledná priraďovaná hodnota bola poskytnutá aj "samotnej zátvorke". Keďže logické výrazy sa vyhodnocujú ako čísla, môže priradená hodnota byť nulová (t.j. aj logická 0) alebo nenulová (t.j. logická 1) a takto sa táto vyhodnotí pri začlenení výrazu v zátvorke do logického výrazu. 

Príklad: Ak chceme prečítať kód klávesnice máme dve možnosti - jednoduchý ASCII kód resp. dvojkód  0 nasledovaná ASCII kódom

 Zdrojový text programu obsahuje dve základné formy inštrukcií príkazy v C-čku môžeme rozdeliť do týchto skupín: výrazový príkaz, zložený príkaz, príkaz vetvenia, príkaz cyklu, príkaz skoku. Príkaz  oddeľujeme .

Výrazový príkaz

Výrazový príkaz sa skladá z výrazu a bodkočiarky. Namiesto výrazu je možné dosadiť konštantu, reťazec, identifikátor. To sú takzvané primárne výrazy ( lexikálne jednotky ). Ale môžu to byť aj volania funkcie a operácie. Voláme ich zložené výrazy.

Príklady výrazových príkazov

• volania funkcií: napr.( getch(); alebo  clrscr(); )
• príkaz priradenia: napr. ( x=5; alebo x=y; )
• príkaz inkrementácie: x++ alebo ++x čo znamená x=x+1, prvý po vykonaní výrazu v ktorom sa konštrukcia objaví a druhý pred vykonaním príkazu v ktorom sa konštrukcia objaví
• príkaz dekrementácie: x-- alebo --x čo znamená x=x-1, prvý po vykonaní výrazu v ktorom sa konštrukcia objaví a druhý pred vykonaním príkazu v ktorom sa konštrukcia objaví

Príkaz vetvenia vykonáva určité príkazy, ak je výraz pravdivý, teda má nenulovú hodnotu. Ak je výraz nepravdivý máme dve možnosti buď pokračujeme v programe, potom kľúčové slovo pre tento príkaz je if. Alebo sa vykonávajú príkazy pre nepravdivý výraz, potom kľúčové slovo pre takýto príkaz je if else. Ak sa rozhodujeme medzi viacerými možnosťami potom používame príkaz switch ( prepínač ).  Niekedy je možné nahradiť tento príkaz vnoreným if else.

Príkaz if -  neúplný podmienený príkaz.

Príkaz sa vykoná ak má výraz nenulovú hodnotu, teda podmienka je splnená. Ak je príkazov viac musia byť ohraničené zloženými zátvorkami { }.

Príkazy (príkaz 1 až príkaz n) sa vykonajú ak je splnená podmienka

Príklad č.8:

Program čaká na stlačenie 1 znaku, ktorý testuje. Ak to bude ´A´ alebo ´a´ vypíše na obrazovku "Ja som FANTOMAS" ak nie, program sa ukončí.

#include <stdio.h>
#include <conio.h> 

void main(void)
{
   int c;
   
   clrscr();
   printf("Cakam na stlacenie klavesy ... ");  
   c=getch();
   if (c=='A'|| c=='a')                   // c sa rovná veľké alebo malé A
      printf("\nJa som FANTOMAS");
   }
  

syntax:		if ( podmienka )
		   príkaz1;
		else
		   príkaz2;
alebo

syntax:		if ( podmienka )
		{
		   príkaz 1;
		   :
		   príkaz n;
		   }
		else
		{
		   príkaz1;
		   :
		   príkaz m;
		   }

#include <stdio.h>
#include <conio.h>

void main(void)
{
   int c;

   clrscr();
   c=getch();
   if (c>='0' && c<='9')          // c obsahuje ASCII kód číslice  
      printf("Stlačil si číslicu %c.",c);
   else
      printf("Nestlačil si číslicu.");
   getch();
   }

Príkaz zložený z viacerých príkazov if else

Pri vetvení je možné príkazy if else do seba vnárať. Pri vzájomnom vnáraní sa časť else automatický priradí najbližšiemu predchádzajúcemu if.

syntax:		if(výraz1)
		   príkaz1;
		else if(výraz2)
		        príkaz2;
		     else if(výraz3);
		             príkaz3;
		          else ...
		             príkaz;

#include <stdio.h>
#include <conio.h>

void main(void)
{
   float a;
   
   clrscr();
   printf("Zadaj cislo a: ");
   scanf("%f",&a);               // &a - adresa premenej kam sa uloží naskenované reálne číslo
   if (a==0)
      printf("\nCislo a je rovne 0.");
   else
      if (a > 0)
         printf("\nCislo a je kladne.");
      else
         printf("\nCislo a je zaporne.");
	
   getch();
   }
   

#include 
#include 
#define PI 3.14

void main(void)
{
   float polomer,obvod,obsah;
   int c;

   clrscr();
   printf("Zadaj polomer: ");
   scanf("%f",&polomer);      // 
   printf("Pre výpočet obvodu stlačte A inak stlačte N\n");
   c=getch();
   if (c=='A' || c=='a')     // c je buď malé alebo veľké A
   {
      obvod=PI*polomer*polomer;
      printf("Obvod kruhu je: %.2f\n",obvod);
      }
   else
   {  
      if (c=='N'|| c=='n')   // c je buď alé alebo veľké N
      {
         obsah=2*PI*polomer;
         printf("Obsah kruhu je: %.2f\n",obsah);
         }
      else
         printf("\nZadal si niečo iné");
      }
   getch();
   }

Príklad č.12:

Program, ktorý konvertuje malé písmená na veľké.

#include <stdio.h>
#include <conio.h>

void main(void)
{
   int c;
   
   clrscr();
   c=getch();
   if (c >= 'a' && c <= 'z')       // kód v c bude medzi kódmi 'a'  až  'z' malých znakov
      printf("%c",c-('a'-'A'));    // od kódu c odčítaj diferenciu medzi dvomi znakmi
   else                            // kód malých znakov je vyšší než veľkých znakov
      printf("%c",c);              
   getch();
   }
   

Príklad č.13:

Program, ktorý vypočíta korene kvadratickej rovnice

syntax:		switch(podmienka)
		{
		   case hodmota1:príkaz1; break;
		   case hodnota2:príkaz2; break;
		   case hodnota3:príkaz3; break;
		   ...		
		   default:príkazn;
		   }

#include <stdio.h>
#include <conio.h>

void main(void)
{
   float R,R1,R2;
   int z;

   clrscr();
   printf("Zadaj odpor R1,R2: ");
   scanf("%f%f",&R1,&R2);      // &R1,&R2 - adresy premenných
   printf("Pre paralelne zapojenie stlač p, pre sériové zapojenie stlač s.\n");
   z=getch();                  // čítaj jeden znak z klávesnice
   switch(z)
   {                                
      case 'p': R=(R1*R2)/(R1+R2);
                printf("Vysledny odpor je %.2f ohm.",R); //%.2f - reálne číslo na dve des.čísla
                break;
      case 'P': R=(R1*R2)/(R1+R2);
                printf("Vysledny odpor je %.2f ohm.",R);
                break;
      case 's': R=R1+R2;
                printf("Vysledny odpor je %.2f ohm.",R);
                break;
      case 'S': R=R1+R2;
                printf("Vysledny odpor je %.2f ohm.",R);
                break;
      default:printf("Stlacil si iný znak.");
      }
   getch();
   }
   

#include <stdio.h>
#include <conio.h>

void main(void)
{
   int znak;

   clrscr( );
   printf("\n Zadaj ľubovoľný znak z klávesnice: ");
   znak = getch( ); //načítaj znak z klavesnice do premennej znak
   switch ( znak )  //Pozn.: niektoré klávesy dávaju dvojkód 0 (nula) a ASCII kód
   {                // takto ich načítate a použijete: if ((znak=getch())) 
      case `a`:     //       { switch ... } else { znak=getch(); switch ... }
      case `A`: printf( “\n ANO” ); break;
      case `n`:
      case `N`: printf( “\n NIE” ); break;
      default : printf("Nezadal si ani jeden z týchto znakov");
      }
   getch( );
   }

syntax:		while(podmienka)  
		   príkaz;

alebo

syntax:		while(podmienka)
		{
		   príkaz1;
		   ...
		   príkazn;
		   }

#include <stdio.h>
#include <conio.h>

void main(void)
{
   int a=0;
   
   clrscr();
   while (a!='k' && a!='K')   // pokiaľ platí, že a sa nerovná k a súčasne nerovná K
   {                          // vykonáva cyklicky príkazy bloku INAK ukončí while
      a=getch();              // v bloku čaká na znak zadaný z klávesnice
      if (a!='k' && a!='K')   // pokiaľ platí, že a sa nerovná k a súčasne nerovná K
         printf ("Zuzka\n");  //    vytlačí meno 
      }                       // inak prejde priamo na na koniec bloku while  
   getch();       // program pred koncom počká na stlačenie klávesy, až potom skončí
   }
   

#include <stdio.h> 
#include <conio.h> 

void main(void)
{
   int a,sucet=0;
   
   clrscr();
   printf ("Zadaj číslo :");
   scanf ("%d",&a);      // &a - predstavuje adresu na ktorú sa uloží načítaný údaj
   sucet=sucet+a;
   while (a!=0)          // pokiaľ a nebude 0 vykonávaj blok
   {
      printf ("Zadaj číslo :");
      scanf ("%d",&a);   
      sucet=sucet+a;
      }
   printf ("Súčet = %d",sucet);
   getch();              // počká na stlačenie klávesy a potom skončí
   }

 V tomto programe sme si zadefinovali dve premenné. Premennú a potrebujeme na ukladanie aktuálne načítaného čísla. Pomocou premennej sucet budeme sčítavať jednotlivé čísla, pričom prvý súčet bude rovný 0 + zadané číslo. Celý proces je založený na postupnom pripočítavaní zadaného čísla k súčtu z predošlého kroku. Ak zadáme 0 cyklus sa ukončí a program pokračuje príkazom printf, ktorý vytlačí hodnotu uloženú v premennej sucet.

Úloha:

Pokúste sa tento program upraviť tak aby sa tlačili jednotlivé medzi súčty.

Príkaz do while

Príkaz do while je podobný príkazu while s tým rozdielom, že teraz sa  podmienka vyhodnocuje až po prvom vykonaní tela cyklu. Príkazy v tele cyklu sa budú vykonávať dovtedy, pokiaľ je podmienka splnená. Pri tomto type príkazu určite cyklus prebehne aspoň raz.
 

Najskôr sa vykonajú príkazy resp. príkaz v tele cyklu a potom sa vyhodnotí výraz. Ak je výraz pravdivý t.j. má nenulovú hodnotu, telo cyklu sa opäť vykoná. Ak je pravdivý, cyklus sa skončí.
Cyklus do while je možné použiť všade tam kde treba telo cyklu určite aspoň raz vykonať.

Pozn.: Iste ste si všimli, že za testovaným výrazom je bodkočiarka.

Príklad č.19:

Pokúsime sa príklad č.18 prerobiť použitím príkazov do while 

#include <stdio.h>
#include <conio.h>

void main(void)
{
   int a,s=0;
   
   clrscr();                   // zmaž obrazovku
   do
   {
      printf ("Zadaj číslo :");
      scanf ("%d",&a);         // načítaj hodnotu a ulož na adresu premennej a (&a)
      s=s+a;
      } while (a!=0);          // pokiaľ a sa nerovná 0 opakuje blok príkazov
   printf ("Súčet = %d",s);
   getch();
   }
   

Príklad č.20:

Program načíta číslo a vypíše ho v desiatkovej, osmičkovej a šestnáctkovej sústave. Zadávanie ďalšieho čísla ukončíme 0.

#include <stdio.h>
#include <conio.h>

void main(void)
{
   int i;
   
   clrscr();
   do
   {
      printf("\nZadaj číslo: ");
      scanf("%d",&i);    // načítaj hodnotu celého čísla na adresu premennej "i"
      printf("\nČíslo %d je %o v osm.sústave, %x v hexad. sústave",i,i,i);
      printf("\nAk chceš pokračovať stlač ďalšie číslo ak nie stlač 0.");
      } while(i!=0);
   }
   

Ak chceme používať cyklus while ako cyklus so známym počtom opakovaní, musíme si vytvoriť premennú, ktorú budeme používať ako počítadlo. Túto premennú budeme po každom prejdení cyklom zvyšovať resp. znižovať o jednotku a v podmienke cyklu budeme testovať jej veľkosť.

 Príkaz  for

Cyklus for je cyklus so známym počtom opakovaní. Cyklus so známym počtom opakovaní je taký cyklus, pri ktorom vieme koľko krát sa majú príkazy v tele cyklu opakovať.

výraz1: inicializácia riadiacej premennej cyklu  (nastavenie počiatočnej hodnoty premennej napr.(i=0 alebo j=10))
výraz2: je relačný výraz a pokiaľ je jeho hodnota rôzna od nuly, telo cyklu sa bude opakovane vykonávať napr. (i>10 alebo j<0)
výraz3: je výraz v ktorom riadiacu premennú cyklu inkrementujeme alebo dekrementujeme napr.(i++ alebo i--)

napr.:
Zápis cyklu for ak príkazy v tele cyklu sa majú opakovať 10 - krát.

Pred vstupom do cyklu sa premenná i nastaví na hodnotu i=0 (vyraz1). Príkazy v tele cyklu sa opakovane vykonávajú pokiaľ je splnená podmienka i<10 ( výraz2 má nenulovú hodnotu).
Po každom vykonaní cyklu sa vykoná inkrementácia premennej i=i+1 (výraz3).

Príkaz for môžeme použiť aj pre vytvorenie nekonečného cyklu. To dosiahneme vynechaním vyrazu2 v hlavičke.

V tom prípade treba do tela cyklu dať príkaz, ktorý zabezpečí ukončenie cyklu ako break alebo return. Ak nepotrebujeme v hlavičke žiaden výraz, dvojicu ;; musíme ponechať.

Príklad č.21:

Program, ktorý vypíše 20 - krát slovo "SKOLA" v očíslovanom poradí. 

Príklad č.22:

Program, ktorý vypíše 20 - krát slovo "SKOLA" v očíslovanom poradí. Príklad napísaný pomocou cyklu while. 

#include <stdio.h>
#include <conio.h>

void main()
{ 
   int i;
  
   clrscr();
   i=1;
   while(i<21)
   {	
      printf ("%d. SKOLA\t",i);
      i++;                       // inkrementuj i (+1)
      }	
   getch();
   }
   

Príklad č.23:

Program, ktorý n - krát vytlačí slovo načítané zo vstupu v očíslovanom poradí.

Príklad č.24:

Príklad, ktorý vypíše na obrazovku všetky malé písmena od ´a´ po ´z´

Príklad č.25:

Naprogramujme hru "Myslím si číslo". Počítač si bude myslieť číslo v rozsahu 0 až 100 a našou úlohou je nájsť to číslo.
Program nám bude napomáhať pri upresnení tohto čísla napr.: "Moje číslo je väčšie." " Moje číslo je menšie."

Úlohy na zopakovanie

1. Napíšte program, ktorý pre číslo zadané zo vstupu je párne resp. nepárne. Zadávanie čísla ukončíme 0.
2. Napíšte program, ktorý vypíše všetky čísla od 0 po 10 s krokom 0.1.
3. Napíšte program, ktorý vypíše desiatkové číslo zadané zo vstupu v osmičkovej a hexadecimálnej sústave. Zadávanie ukončíte 0.
4. Napíšte program ( kalkulačka). Zadáte dve čísla a znamienko operácie napr. +,-,*,/, a program vám vypíše výsledok. Program sa opakuje pokiaľ nezadáte znak ´x´.
5. Napíšte program pre výpočet objemu alebo povrchu kvádra. Program sa opakuje pokiaľ nezadáte znak ´x´.
6. Napíšte program, ktorý vypíše všetky párne čísla od 20 po 0.
7. Napíšte program, ktorý zistí počet slov vo vete.
8. Napíšte program, ktorý vynásobí dve celé čísla za podmienky, že nebude použitá inštrukcia násobenia, ale len sčítania.
9. Naprogramujte hru "myslím si číslo" pre dvoch hráčov. Prvý hráč číslo zadá a druhý ho hľadá. Program mu bude napomáhať pri upresnení hľadaného čísla
   napr.: "Moje číslo je väčšie." "Moje číslo je menšie."
10. Naprogramujte hru "myslím si číslo". Počítač si bude myslieť číslo v rozsahu 0 až 100 a vašou úlohou je nájsť to číslo.
    Program vám bude napomáhať pri upresnení tohto čísla napr.: "Moje číslo je väčšie." " Moje číslo je menšie."
11. Horoskop - Napíšte program, ktorý ak zadáte deň a mesiac narodenia vypíše aké ste znamenie. Zadávanie sa môže opakovať až kým nestlačíte klávesu ´k´ alebo ´K.´
    
    Príkazy skoku

break
S príkazmi cyklov ( for, while, do while) a s príkazom switch úzko súvisí aj príkaz break. Tento príkaz umožní predčastné ukončenie cyklu či viaccestného rozhodovania ( switch).

continue
Ak sa v tele cyklu narazí na príkaz continue, zvyšok tela cyklu sa preskočí. Pokračuje sa testom výrazu pre ukončenie tela cyklu.

while (vyraz1)
{
   prikaz1;
   if (vyraz2)
      continue;
   prikaz3;
   prikaz4;
   }
   

Telo cyklu sa bude vykonávať, kým bude vyraz1 pravdivý. To znamená, že sa vykoná príkaz a test vyrazu2. Ak bude vyraz2 pravdivý, vykoná sa príkaz continue, čo spôsobí preskočenie všetkých ostatných príkazov v tele cyklu. Pokačovať sa bud znovu vyhodnotením vyrazu1..Príkaz continue nie je možné použiť v rozhodujúcej konštrukcii switch.

goto  

Použitie príkazu goto je podobné ako použitie príkazu break. Je užitočný hlavne v situáciách ak potrebujeme vo vnorených cykloch predčasne vyskočiť nielen z najvnútornejšieho, ale z celej konštrukcie. Ak však môžete, radšej na tento príkaz navždy ZABUDNITE!!! Dnešný trend programovania používa iné programové konštrukcie (while, do while, switch, ...)
napr.: