Úvod

  • Čo je to program?  
    - Je to súbor s konkrétnym menom s (s rozšírením .COM resp. .EXE) obsahujúci inštrukcie strojového kódu spolu s pracovnými dátami.
  • Ako sa spúšťa program?  
    -  Každý operačný systém má prostriedok (štartovací riadok) kde sa uvedie názov programu obsahujúci strojové kódy a štartovacie parametre ktoré predstavujú vstup základných štartovacích údajov programu. 
  • Čo sa stane po spustení programu?
    - Operačný systém použije názov programu pre jeho vyhľadanie v adresároch veľkokapacitného pamäťového média a tento súbor skopíruje do Operačnej pamäti počítača. Taktiež parametre použité pri štarovaní programu skopíruje a umiestni do operačnej pamäti počítača. Jeho názov uloží do tabuľky spustených aplikácií, v ktorej sa nachádzajú aj ďaľšie informácie ako počiatočná adresa uloženia programu, dĺžka rezervovanej oblasti pre prácu programu, miesto a dĺžku uloženia vstupných parametrov ako aj ich. Okrem toho operačný systém si odkladá aj svoje pracovné údaje ktoré potrebuje na správu procesov ktoré obhospodaruje.  
  • Čo je to Operačná pamäť? 
    -
    Je to elektrické rýchla pracovná pamäť počítača s priamym prístupom taktiež volaná aj pamäť s náhodným prístupom - RAM (Random access memory).  Táto pamäť je vytvorená na kremíkových čipoch a vytvára dlhé sekvencie binárnych slov zoradených za sebou podľa poradia od 0 až po maximálnu hodnotu. V roku 2003 štandarný počítač dosahuje 128 miliónov slov v RAM pamäti. Každé binárne slovo je elektronicky reprezentované registrom ktoré obsahuje klopné bistabilné obvody, ktoré uchovávajú binárnu hodnotu
  • Čo je to binárne slovo? 
    - Je to najmenšie adresovateľné miesto v Operačnej pamäti počítača obsahujúce binárny údaj - t.j. sekvenciu binárnych hodnôt - jedničiek a núl. Binárne slovo sa v operačnej pamäti adresuje jednou binárnou adresou.  Podľa počtu binárnych hodnôt v slove rozlišujeme počítače ako 8 bitové, 16bitové, 32 bitové a 64bitové. V budúcnosti počet bitov binárneho slova bude ďalej narastať.  
  • Čo je to binárna hodnota? 
    -
    Binárna hodnota je najmenšia dátová jednotka. Predstavuje jedinú binárnu informáciu, ktorá nadobúda len dva stavy - 0 a 1. Logicky ponímanú ako NEPRAVDU t.j. FALSE  a PRAVDU t.j. TRUE. V elektrickom ponímaní 0 znamená údaj nízkeho napätia 0-0,7V označovanú aj L od slova LOW (nízky) resp. vyššieho napätia 4,5-5,1V označovanú aj H od slova HIGH (vysoký).  Ak binárnu hodnotu reprezentuje žiarovka resp. svietiaca (led) dioda - potom stav 0 znamená "nesvieti" a stav 1 znamená "svieti". Binárnu informáciu uchovávajú v počítači elektronické bistabilné  klopné obvody, čo znamená že v nich vieme nastaviť stav logickej hodnoty 0 respektíve logickej hodnoty 1. Ako indikátor stavu výborne poslúžiť led dioda. 
  • Ako sa narába v počítačoch s binárnymi hodnotami (slovami)? 
    -
    Jedan zo základných operácií je prenos binárneho slova z miesta na miesto a na týchto rôznych miestach sa binárne slová buď dlhodobo archivujú, alebo sa nad nimi prevádzajú operácie aritmetické alebo  logické podľa Booleovej algebry.  
  • Aké sú to "miesta" kam sa môže uložiť v počítači binárne slovo? 
    - Pracovné registre procesora, aritmeticko- logickej jednotky, pracovné registre periférnych zariadení, pracovné registre operačnej pamäte - údajové slová a pamätové miesta permanentných pamätí. 
  • Akou formou sa dátové slová premiestňujú? 
    -
    na premiesňovanie dátových slov slúžia zbernice. Zbernice sú v počítačoch tvorené paralelnými drôtmi, ktoré prenášajú každý samostatne jeden bit údajového slova. Preto sú zbernice 8, 16, 32 ale aj 64 bitové, rovnako ako dátové slová. 
  • Koľko zberníc používa bežný počítač a načo slúžia?  
    - Bežný počítač je Von NEUMANOVHO typu, ktorý má koncepciu založenú na 3 základných zberniciach - adresnej, dátovej a riadiacej. Všetky zariadenia ktoré v počítači medzi sebou komuniukujú používajú na to svoje pracovné registre, ktoré sú pripojené paralelne na spomenuté zbernice. Tým že sú súčasne pripojené, musí riadiaca jednotka počítača zabezpečiť, aby súčasne po zberniciach komunikovali vždy len dve zariadenia. Preto je základnou úlohou riadiacej jednotky synchronizovať činnosť zariadení. Ak teda dva zeriadenia medzi sebou chcú vymeniť dátové slovo riadiaca jednotka vyšle po riadiacej zbernici signál dvom zariadeniam, jedno aby otvorilo cestu dátam na dátovú zbernicu a druhému aby údaje z dátovej zbernice zapísalo do svojho pracovného registra a použila. Na výber niekedy stačia priamo drôty riadiacej zbernice, ale niekedy to nestačí. Práve vtedy poslúži adresná zbernica, ktrá má svoj adresný register, do ktorého sa vpíše adresné slovo, ktoré upresní pracovný register zariadení, ktoré ich majú viac. Takýmto zariadením s veľkým počtom pracovných registrov je Operačná pamäť.
  • Ako funguje Operačná pamäť?  
    - Operačná pamäť je ovládaná cez riadiacu a adresnú zbernicu. Binárny údaj na adresnej zbernici predstavuje adresu ktorou sa vyberie jedno dátové slovo v RAM pamäti, to znamená konkrétny "dátový register", do ktorého môžeme teraz zapisovať resp. prečítať obsah dátového slova. O tom čo sa bude diať rozhodnú signály (taktiež binárne) na riadiacej zbernici WR - pre zápis (write) resp (RD) pre čítanie (read). Tieto signály posiela Riadiaca jednotka procesora.  Datová zbernica je obojsmerná, preto či sa budú dáta zapisovať na vstupných obvodoch RAM pamäte alebo čítať na výstupných obvodoch RAM pamäte to práve záleží na riadiacich signáloch WR, resp. RD, ktoré nikdy neprídu súčasne. Práve adresovateľnosť dátoveho slova a možnosť priameho prístupu k zaadresovanému slovu dáva Operačnej pamäti obrovskú schopnosť rýchlej reakcie.  Ako bolo povedané pri funkcii zberníc, práce s dátami na datovej zbernici sa vždy súčastňujú dve zariadenia. Aj pri spolúpráci s RAM pamätou je spojené ďalšie zariadenie ktoré buď dáta vysiela alebo ich prijíma  a tým sú  zvyčajne pracovné registre Procesora
  • Čo je to procesor a ako pracuje? 
    -
    Procesor je automaticky pracujúci stroj v počítačoch, ktorý vykonáva príkazy podľa inštrukcií programu uloženého formou príkazov v slovách Operačnej pamäti. Jeho základné časti sú - vnútorené zbernice procesora, pracovné registre, aritmeticko logická jednotka, riadiaca jednotka. Medzi hlavné pracovné registre patria AKUMULÁTOR pre dáta, a ďalšie PRACOVNÉ REGISTRE, REGISTER INŠTRUKCIÍ, PROGRAM COUNTER, STAVOVÝ REGISTER, REGISTER ZÁSOBNÍKA. Vnútorná zbernica procesora slúži na rýchly prenos dátových slov medzi pracovnými registrami procesora. Všetky vnútorné ale aj vonkajšie procesy riadi Riadiaca jednotka procesora formou riadiacich signálov, z ktorých časť určená pre vonkajšie zariadenia sa napájajú na Riadiacu zbernicu. Centrum logických a matematických operácií zabezpečuje ARITMETICKO-LOGICKÁ JEDNOTKA v spolupráci s AKUMULÁTOROM a PRACOVNÝMI REGISTRAMI. 
  • Na čo slúži register zvaný AKUMULÁTOR?  
    - Je to hlavný register spolupracujúci s Aritmeticko-logickou jednotkou. V ňom začína ale hlavne končia výsledky všetkých matematických a logických operácií.     Príklad:   ADD A,B  - spočíta obsah registrov A a B. Výsledok uloží do registra A. 
  • Aký je rozdiel medzi dátami v Operačnej pamäti a programom?  
    - Dáta v operačnej pamäti počítača von NEUMANOVHO typu predstavujú jednak inštrukciu a jednak binárne údaje (hodnoty). Medzi nimi nie je nijaký formálny rozdiel navonok sú rovnaké. Aj program je v určitej chvíli ponímaný ako dátový údaj, napr. keď je pred spustením kopírovaný z permanentnej pamäti (HD) do Operačnej pamäti. Program sa vykonáva formou Inštrukčných cyklov , počas ktorých sa vykoná vždy práca jednej inštrukcie. Táto práca je taktovaná časovými impulzami generátora hodinových impulzov.  
  • Čo je to Inštrukčný cyklus?  
    - Je to proces v počítači počas ktorého sa vykoná práve jedna inštrukcia programu. Proces začína výberom zadresovanej programovej inštrukcie v Operačnej pamäti pomocou PC registra (Program counter - ukazuje vždy na inštrukciu, ktorá sa bude práve vykonávať). Nasleduje jej skopírovanie do Registra inštrukcií v procesore  na vstupe riadiacej jednotky. Nasleduje vykonanie inštrukcie a príprava PC registra pre vykonanie nasledovnej programovej inštrukcie.  
  • Ako vyzerá strojová inštrukcia v počítači? 
    -
    Inštrukcia v počítači zaberá jedno, alebo viac slov. Ale jej obsah predstavujú dve hlavné časti: Operačný kód, ktorý obsahuje zakódovanú informáciu o tom čo má riadiaca jednotka procesora počas danej inštrukcie vykonať a s čímktorými operandami. , a Adresná časť inštrukcie, ktorá hovorí s čím sa to má vykonať. Operačný kód   príkazu premiestneneho do Inštrukčného registra   riadi činnosť riadiacej jednotky, ktorá vykonáva procesy v počítači.  Príklad:  MOV A, ADRESA je inštrukcia ktorá má za úlohu preniesť (anglicky MOVE) obsah pamäťového slova v Operačnej pamätidres adresovaného adresou ADRESA do pracovného registra A.  
  •  Z čoho vlastne pozostáva počítač? 
    -
    Koncepcia počítača von NEUMANOVHO typu je založená na 
    • Procesore - kde sa všetko riadi a kde sa vykonávajú všetky operácie, 
    • Operačnej pamäti - kde sa uchovávajú programy a dáta s ktorými sa práve pracuje, 
    • Vstupno -Výstupných jednotkách - zabezpečujúce zobrazovanie informácií (obrazovka), vstup písaných informácií (klávesnica), riadenie aplikácií polohovatelným kurzorom (myška), dlhodobým archivovaním dát (hard disk, disketa, magneto optické disky, CD, CDRW, DVD, rôzne typy FLASH pamätí,... ),  
    • prenosovými cestami tvorenými tromi hlavnými zbernicami všetko so všetkým prepájajúcimi
      • Adresnnou
      • Dátovou
      • Riadiacou
  • Na čo slúžia VSTUPNO - VÝSTUPNÉ JEDNOTKY? 
    -
    Ako sám názov napovedá cez vstupné jednotky vstupujú informácie formou dát do počítača a pomocou Výstupných jednotiek sú interpretované alebo uchovávané, prípadne odosielané na ďaľšie spracovanie iným zariadeniam. Vstupná jednotka je napríklad  myška, ktorá vnáša do počítača informáciu o relatívnej polohe tzv. polohovacieho zariadenia pohybovaného na stole užívateľom počítača. Zmena polohy sa využíva na pohybovanie kurzora myšky, ktorý sa zobrazuje formou šipky na obrazovke monitora. Pozícia tejto šipky sa použije pri ovládaní činnosti počítača napr. voľbou objektov zobrazovaných na monitore. Kde výber sa uskutočnuje tlačítkom na myške. Monitor je Výstupná jednotka v počítači, ktorá zobrazuje čitatelné údaje formou grafických značiek a textových písmen na obrazovke. Ak grafické a textové útvary vytvorené na obrazovke počítača chceme vytlačiť na papier, na tento účel slúži výstupné zariadenie Tlačiareň. Naopak na písanie textových informácií slúži vstupné zariadenie Klávesnica, ktorá zatlačením klávesy odovzdá kód písmena programu zvaného textový editor slúžiaceho na vytváranie textových a grafických dokumentov. Počas ich tvorby údaje sa spracuvávajú v operačnej pamäti, ale táto funguje len počas napájania počítača. Po jeho vypnutí sa jej obsah kompletne zruší. Na uchovávanie dlhodobých dát slúžia tzv. permanentné pamäte, ktoré predstavujú vstupné a zároveň výstupné zariadenia. Ak údaje chceme archivovať slúžia ako výstupné zariadenie. Dáta spracujú do formy, ktoré po vypnutí napájania nezmenia svoj stav. Magnetické pamäte zapíšu binárne informácie ako magnetické domény, ktoré sa orientujú do smerov podľa binárnych hodnôt 1 a 0. Optické CD disky údaje zapisujú formou vypalovaných dier, kde rodiel medzi 1 a 0 je v tom či sa vyslaný laserový lúč odrazí, a je detekovaný, alebo neodrazí a nie je detekovaný. Ak z takýchto zariadení chceme údaje načítať do oprečnej pamäti, slúžia ako vstupné zariadenia. Scanery sú vstupné zariadenia na transformovanie obrázkov do digitálnej formy jedničiek a núl. Ďaĺšie vstupno výstupné zariadenia - modemy prenášajú dáta cez telefónne linky, upravené do formy schopnej prenosu cez telefónne ústredne. Podobný účel zabezpečujú rôzne mikrovlnné vysielače a prijímače umožňujúce bezdrótový prenos údajov. Vačšina týchto zariadení komunikuje v rámci počítača cez hlavné zbernice. Aby však mohli transformovať svoje dáta z rôznych často nie digitálnych a nie elektrických stavov do stavov určených pre zbernice používajú tzv. jednotky Interface
  • Čo je to Interface? 
    -
    Inak povedané jednotky medzistyku. Na zbernice v počítači sa napájajú jednotky medzistyku a transformujú signály adresnej, dátovej a riadiacej zbernice na iné, ktoré sú  potrebné jednotlivým druhom vstupno - výstupných zariadení.  Jednotky medzistyku sprostredkujú transformáciu medzi dvomi inak nespojiteľnými zariadeniami. Často používajú špeciálne elektronické obvody, aby spojili systém zberníc počítača so systémom vstupno výstupnej jednotky,  ktoré zodpovedajú charaktere práce týchto vstupno výstupných zariadení. Často sú to zariadenia, ktoré automaticky alebo poloautomaticky nezávisle od procesora počítača zabezpečujú prácu týchto vstupno výstupných jednotiek, cez tzv. radiče. Radič je súčasne vyvýjaný so vstupno/výstupným zariadením a slúži na detailné riadenie hardware tohto zariadenia. Pre programátora riešiaceho aplikáciu je jednoduchšie komunikovať s radičom a zadávať mu jednoduchšie príkazy, ako by bolo pochopiť detailnú prácu Vstupno/Výstupného zariadenia a jeho presné ovládanie. Aj podprogram ktorý túto detailnú prácu vykonáva vytvárajú súčasne s jeho hardware vývojári zariadenia a dodávajú spolu so zariadením ako riadiaci program  - Driver (drajver - hovorovo). Programátor tento podprogram zahrnie do svojej aplikácie a riadi ho cez parametre ktoré autori popísali v návode. Toto je klasická prax napr. pri používaní tlačiarní, scanerov, myšiek, grafických kariet a zvukových kariet, kde každý výrobca dodáva špeciálny program ( t.j.-podprogram ) na ovládanie svojho zariadenia. 
  • Ako používajú počítače interface? 
    - Napríklad na tlačiareň je napojený počítač pomocou paralelného portu (brány) cez ktorý komunikuje s jeho radičom. Paralelný port zo strany počítača komunikuje cez adresnú, dátovú a riadiacu zbernicu z jednej strany a z druhej strany cez dátovú a riadiacu zbernicu tlačiarne, ktoré takto od seba navzájom oddeluje. Tlačiareň na vytlačenie jedoho znaku (ktorému odpovedá 1 byte dát) potrebuje určitý čas, ktorý je často oveľa dlhší než je čas reakcie procesora. Ak by sa procesor musel celý čas zaoberať tlačiarňou zbytočne by čakal. Preto sa používa iný proces ktorý umožňuje odovzdať procesoru dáta tlačiarni a pokračovať v inej práci. Tento proces sa nazýva Hand shaking - inak aj "potriasanie si rúk". V rámci toho procesu procesor najprv zisti či tlačiareň je pripravená prijať kód znaku, ktorý sa má vytlačiť. Ak ÁNO vyšle na paralelný port - t.j. interface spojenia s tlačiarňou datové slovo obsahujúce tlačený znak. Tlačiareň tento znak prevezme a obratom oznámi procesoru, že je nateraz obsadená a nechce byť rušená ďaľším znakom. V tej chvíli paralelný port sa od datovej zbernice procesora oddelí.  Procesor sa zariadi tým, že poverí úlohou čakania prerušovacíemu systém, ktorý má svoj obslužný program pre rôzne zariadenia. Tomuto oznámi, kde proces tlače má pokračovať a venuje sa inej činnosti pri ktorej ďalej používa svoje zbernice. Medzitým tlačiareň vytlačila znak a pripravila sa na tlačenie ďaľšieho znaku. Túto informáciu oznámi procesoru cez prerušovací systém, formou "udalosti". Počítač má pre tlačiareň vyhradený signálny drôt ktorý má svoj názov IRQx, kde x je číslo ktoré bolo pridelené tlačiarni. Na základe prerušenia od IRQx tlačiarne počítač si spomenie na proces, ktorý bol spojený s tlačiarňou cez obsluhu prerušenia (to bol ten program ktorý bol poverený čakaním). Ten vie kde proces tlače má pojkračovať. Procesor na základe toho pokračuje v obsluhe tlače - odovzdá mu ďaľší znak. Takto to prebieha až kym sa nevytlačia všetky znaky určené na tlač. Ako vidno tlačiareň funguje ako nezávislé zariadenie ktoré je riadené vlastnou riadiacou jednotkou. Niektoré tlačiarne majú aj vlastný procesor.  
  • Čo to znamená programovať procesor?  
    - Ako bolo povedané procesor je automat riadený programom pozostávajúceho z jednotlivých inštrukcií. Aké to budú inštrukcie závisí od výrobcu procesora a od toho ako ho výrobca navrhol. Súčasťou hardware procesora je inštrukčný súbor ktorému procesor rozumie. Znamená to, že procesor môže vykonávať jedine tie inštrukcie na ktoré je hardwarovo predurčený.  Všetky varianty inštrukcií vytvárajú inštrukčný súbor, ktorý je konečný. Nejnižšej prezentácii inštrukcií určených konkrétnemu procesoru v jeho binárnej forme hovoríme strojový kód. Pri vytváraní programu pre daný procesor v strojovom kóde vytvárame sekvenciu binárnych čísel, ktoré predstavujú binárne inštrukcie a dátové konštanty. Konštanty vyjadrujú jednak textové kódy písmen a jednak binárne prezentácie logických premenných a číselných údajov. Premenné na úrovni strojového kódu predstavujú adresné pozície v operačnej pamäti, ktoré sú vyhradené na uchovávanie pracovných údajov programu. Pri programovaní procesorov na najnižšej úrovni používa sa jazyk assambler - t.j. jazyk simbolických adries. Assambler je programovací jazyk, ktorý nahradzuje binarne vyhadrenie inštrukcií formou symbolických skratiek lahšie zapamätateľných ľudom. Svojim znením vyjadrujú charakter operácie. Napr.  MOV - nahradzuje anglické slovo "move" - hýbať sa, posuvať, ... ADD - nahradzuje výraz "add" pre súčet - t.j. pridať, SUB odvodené od výrazu "subtract" - odčítať, DIV - "divide" deliť, JMP - "jump" je skok, skočiť atd. Jazyk symbolických adries znamená, že pri programovaní nebudeme vpisovať do inštrukcií skutočné adresy, ale symbolické názvy ktoré nahradzujú skutočné adresy. Tieto symbolické adresy definujeme ich umiestnením ako symbolické návästia (retazce ukončené dvojbodkou) na miesta programu ktoré chceme adresovať. Ak predstavujú adresu kam chceme skočiť pri inštrukcii JMP umiestnime ju pred inštrukciu kde bude program pokračovať resp. ak na danej pozícii začína uložený text, ktorý budeme programovo vypisovať a jeho umiestnenie použijeme cez symbolickú adresu.  Pri spustení prekladača (Kompilátora) t.j. programu ktorý pretransformuje program v assembleri do strojového kódu, sa symbolické výrazy nahradia konkrétnymi adresami. Výhoda je, že pri posunutí programu na inú štartovaciu adresu kompilátor zakazdým doplní správne adresy automaticky.
  • Aké sú základné inštrukcie mikroprocesorov? 
    -
    Základné inštrukcie, t.j. strojové inštrukcie sú jedno, dvoj, troj slovné binárne kódy (záleží na type procesora a jeho zberniciach - 8, 16, 32 resp. už aj 64 bitových), ktoré sa umiestňujú do Operačnej pamäti pred tým ako ich procesor bude vykonávať. Inštrukcie strojového kódu majú aj "ludskejšiu prezentáciu" v jazyku symbolických inštrukcií - assembler - kde číselný strojový kód je nahradený krátkymi názvami a doplňované kódmi operandov ( uložených v registroch, alebo priamo v inštrukcii, alebo na adrese v operačnej pamäti).  
    • Inštrukcie presunu dát - MOV-presuň slová v registroch a pamäti, PUSH-vlož do zásobníka, POP-vyber zo zásobníka, XCH- vymeň obsahy registrov, XCHD-vymeň obsahy pomocou špecialneho adresového registra
    • Aritmetické inštrukcie- ADD-sčítaj dva operandy , DEC- zníž obsah registra o 1, INC-zvýš obsah registra o 1, SUB-odčítaj dva operandy, DIV-podel, MUL-vynásob,  
    • Logické inštrukcie - ANL-logická operácia AND s dvomi operandami, CLR-vynuluj operand, CPL- zameň za opačné jedničky a nuly v operande, ORL- logická operácia OR s dvomi operandami, RL-rotuj obsah akumulátora (reg. Acc) doľava , RR-rotuj obsah akumulátora doprava , RLC- rotuj akumulátor doľava cez 1 bitový register príznaku CY, RRC-rotuj Acc.doprava cez 1 bitový CY register, SETB- nastav bit, SWAP- vymeň 4 horné a 4 dolné bity v Acc medzi sebou, XRL- logicka oprácia Exclusive OR resp. NON EKVIVALENCIA (nerovnakosť=1)  nad dvomi operandmi
    • Skoky - podmienené - CJNE-porovnaj operandy a skoč pri nerovnosti, JB- skoč ak bit na adrese je =1, JBC- ako JB naviac s podmienkou CY=1, JC-skok keď CY=1, JNC-skok keď CY=0, JNB- skoč keď bit =0, JNZ- skoč ak Acc=0, JZ-skoč ak Acc nie je =0  a nepodmienené CALL- pokračuj na adrese podprogramu s navratom na nasledovnú inštrukciu, JMP- pokarčuj na novej adrese, RET- návrat z podprogramu na adresu za miestom volania
  • Čo je to vyšší programovací jazyk?  
    - Programovacie jazyky v assembleri sa priamo prekladajú do strojového kódu. každá inštrukcia má svoju prezentáciu v strojovom kóde. Riešenie mnohých počítačových aplikácií však nemá priamu spojitosť na inštrukčnú sadu mikroprocesora. Aplikačný programátor často musel rozbiť problematiku do detailov, ktoré zďaleka nesledovali hlavnú úlohu riešenia projektovej úlohy. V prípade ak napríklad programátor má riešiť databázovú aplikáciu alebo ekonomickú agendu je neprijateľné, aby sa detailne zaoberal formami ako napríklad zobraziť okno s položkami formulára na konkrétnu obrazovku monitora a oboznamoval sa s elektrickým zapojením zariadenia. Podobne ako drivery odstránili potrebu tvorcom operačných systémov detailne poznať komunikáciu so vstupno - výstupným zariadením, tak podobne tvorcovia špeciálnych programovacích nástrojov určených pre riešenie konkrétnych praktických úloh vytvorili univerzálne jazyky orientované na danú problematiku. Takto vznikli vyššie programovacie jazyky ako COBOL na riešenie databázových aplikácií, FORTRAN na riešenie matematických úloh a neskôr Algol, Pascal a C jazyk, ktoré uľahčovali vytvárať tzv. štrukturované programy ktorých jazyk bol veľmi blízky algoritmickému mysleniu človeka. Odstránila sa tak nutnosť aby sa všetci programátori zaoberali detailami ovládania počítača. Kompilátor vyššieho jazyka mal hlavnú úlohu analyzovať algoritmus vyššieho jazyka, získať z neho údaje- premenné a konštanty a tieto vhodne aplikovať do programov v assembleri, ktoré konštrukcie vo vyšších jazykoch nahradili pri preklade. 
  • Čo je to Operačný systém počítača? 
    -
    Operačný systém je  zjednodušene súbor programov, ktorý riadi a kontroluje činnosť hardwaru, ale aj software v počítači, stará sa o efektívne využitie operačnej pamäte a procesora, o optimálnu komunikáciu medzi všetkými používanými technickými aj programovými prostriedkami. Inicializuje sa vždy, keď sa spustí alebo resetuje počítač, a umožňuje nám vykonávať obsluhu prostriedkov počítača pomocou svojich príkazov, ako sú napr. zmena diskovej mechaniky, prezretie obsahu, spustenie programu, vytlačenie súboru na tlačiareň, kopírovanie a vymazávanie programov z jednotlivých mechaník… Cez periférne zariadenia klávesnicu, myš a obrazovku kumunikuje s užívateľom a prijíma od neho príkazy, a potom ho informuje o výsledkoch a stave systému. (Podrobne vid Zdroje informácií Študentské stránky)
  • Čo je to permanentná pamäť? 
    -
    Počítač používa dva typy pamätí. Rýchla pracovná pamäť počítača - Operačná pamäť - udrží svoj obsah obsah jedine počas napájania v zapnutom stave. Po vypnutí počítača obsah Operačnej pamäti sa beznádejne stratí. Riešením tejto situácie je permanentná pamäť, ktorá pracuje pomalšie,  ale má dve veľmi užitočné vlastnosti: udrží obsah aj pri vypnutom počítači a disponuje obrovskou kapacitou dát. Permanentná pamäť organizuje dáta do skupín nazývaných sektory, ktoré sa spájajú do väčších celkov nazývajúcich sa alokačné jednotky. Sektory zvyčajne majú cca 512 byte platných dát + pár byte naviac, ktoré predstavujú systemové adresárové informácie.
     
  • Čo sú to súbory? 
    -
    Základnou organizačnou jednotkou na permanentnom pamäťovom médiu je súbor. Je to najmenšia, svojim názvom identifikovateľná jednotka organizačnej štruktúry permenentnej pamäti s ktorou sa dá narábať samostatne - vytvárať, kopírovať, editovať, rušiť, používať. Jej obsahom sú byte dát zreťazené v presnom poradí po sektoroch rovnakej veľkosti, ktoré sú navzájom pospájané smerníkmi (predstavujúce absolutné adresy sektorov v permanentnej pamäti) a umožňujú náhodný prístup ku každému sektoru samostatne. Organizačná štruktúra súboru je zaznamenaná v adresári permenentnej pamäte. Adresár eviduje jednak základné údaje každého súboru (názov, typ, dĺžku, dátum vzniku, resp. poslednej modifikácie, ...), a jednak organizáciu volnej - t.j. nepoužívanej pamäte permanentného pamäťového média. 
Návrat na začiatok

Zdroje informácií

  1. Učebnice jazyka C. Pavel HEROUT - Vydavateľstvo Copp,  CZ, 2001
  2. Programovací jazyk C, Brian W.Kernighan, Dennis M. Ritche (1978), ALFA Bratislava, SNTL Praha, 1988
  3. Študentské stránky v Internete http://www.studentske.sk/web.php?pred=informatika
Návrat na začiatok.

Nové pojmy

R

Návrat na začiatok.

Otázky

  1. Čo je to program?
  2. Ako sa spúšťa program?
  3. Čo sa stane po spustení programu?
  4. Čo je to Operačná pamäť?
  5. Čo je to binárne slovo?
  6. Čo je to binárna hodnota?
  7. Ako sa narába v počítačoch s binárnymi hodnotami (slovami)?
  8. Aké sú to "miesta" kam sa môže uložiť v počítači binárne slovo?
  9. Akou formou sa dátové slová premiestňujú? 
  10. Koľko zberníc používa bežný počítač a načo slúžia?
  11. Ako funguje Operačná pamäť?
  12. Čo je to procesor a ako pracuje?
  13. Na čo slúži register zvaný AKUMULÁTOR?
  14. Aký je rozdiel medzi dátami v Operačnej pamäti a programom?
  15. Čo je to Inštrukčný cyklus?  
  16. Ako vyzerá strojová inštrukcia v počítači?
  17. Z čoho vlastne pozostáva počítač?
  18. Na čo slúžia VSTUPNO - VÝSTUPNÉ JEDNOTKY?
  19. Čo je to Interface?
  20. Ako používajú počítače interface? 
  21. Čo to znamená programovať procesor?
  22. Aké sú základné inštrukcie mikroprocesorov?
  23. Čo je to vyšší programovací jazyk?
  24. Čo vyjadruje pojem programovať vo vyššom programovacom jazyku?
  25. Čo znamená Preložiť program?
  26. Ako sa líšia súbory a vykonateľné súbory?
  27. Do akého súboru ukladáme zdrojový text súboru?
  28. Čo je to Operačný systém?
  29. Čo je to dátový súbor?
  30. Čo to je dátový objekt?
  31. Kde sa nachádza dátový objekt v počítači?
  32. Čím sa líšia dátové objekty, aké majú vlastnosti?
  33. Ktorými fázami prechádza proces prekladu v C jazyku?
  34. Čo je to Ladenie programu?
Návrat na začiatok.
 

Ing. JANOUŠEK Jaroslav.
Copyright © 1999  ManINFO. All rights reserved.
Revised: septembra 13, 2007 .