Prezentácia dát v počítači



ASCII

American Standard Code for Information Interchange

(Americký standardní kód pre výmenu informácií)

Je to tabuľka, ktorá najpoužívanejším znakom (a niektorým riadiacim znakom, ako je napr. odriadkovanie) priraďuje čísla od 0 do 255. Písmena sú zoradené podľa abecedy, číslice podľa hodnoty, takže je možné ASCII hodnoty znakov použiť pre triedenie. Prvá polovica sú štandardné znaky. Druhá polovica obsahuje okrem iného niektoré národné znaky.

Všetky dôležité časti v tabuľke začínajú násobkami čísla 16:

prvých 32 znakov predstavujú netlačiteľné znaky. Sú to hlavne riadiace kódy, např. CR (Carriage return – návrat vozíka), LF (Line feed - posun na nový riadok), ESC a pípnutie, atď. Stlačenie klávesy ENTER vloží do dokumentu kódy CR a LF.

Štandardné kódovanie znakov v počítačoch a v Internete. 

Súbor ASCII (čítaj: aski) pozostáva z 128 znakov, z čoho vyplýva že na ich zakódovanie sa použil 7-bitový kód  (27=128). Je tu 94 znakov ktoré majú grafickú prezentáciu - sú to latinské znaky, číslice, znaky používané písacími strojmi a špeciálne znaky používané v počítačoch:

# & $ @ _ ~ /

Kódovanie písateľných znakov začína hodnotou od 32 do 126. Prvých 32 znakov, od 0 do 31, sa používajú ako riadiace kódy - napríklad znak konca riadku CR LF ktorý vracia "vozík s papierom" doľava a posunuje papier na ďaľší riadok; kod 127 predstavuje klávesový kód Delete.

V počítačoch typu  PC sa používa rozšírená zostava znakov  ASCII pozostávajúca z 256 znakov - 128 symbolov tradičných ASCII je doplnených o ďaľších 128 národných znakov, matematických symbolov a pseudografických symbolov. Rôzne národné mutácie majú svoje názvy ktorými sa odlišujú. 

Tabuľka. Kodovanie ASCII - základný súbor znakov:


Rozšírený súbor ASCII znakov:


Tabulka. Kody HTML:

Číselné hotnoty

Cele čísla

Čiselné hodnoty sú v počítači uchovávané ako binárne čísla s ktorými vykonáva aritmeticko logická jednotka (ALJ, ALU - Aritmetic logic unit ) aritmetické operácie sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie resp. porovnávanie.  Čísla sú uchovávané na najnižšej úrovni v pracovných registroch, medzi ktorými sú prenášané po dátovej zbernici ( dátová zbernica - sústava  paralelných vodičov  ktoré prepájajú vstupy a výstupy všetkých zariadení v počítači). Aj aritmeticko logická jednotka má svoje pracovné registre v ktorých sa uchovávajú čísla pred operáciou a do ktorých sa prepisujú počas výpočtov. Počet vodičov dátovej zbernice určuje triedu počítačov. Prvé boli 8 bitové, neskôr 16 a 32 v priebehu rokov 1992 - 2002. V súčasnosti nastúpil trend 64 bitových personálnych počítačov. 

Záporné čísla

Číelné údaje s ktorými narába ALU môžu predstavovať zápornú hodnotu ktorá je daná jedine dohodu, že zaporné čísla budú obsahovať v najvyššom bite 1 pre odlíšenie záporných a kladných čísel. Každé binárne slovo tak môže uchovávať polovicu hodnôt kladných a polovicu hodnôt záporných čísel. Záporné čísla sú v tvare druhého doplnku. Znamená to, že číslo kladné prevedieme na záporné nasledovným algoritmom: Celý obsah slova transformujeme na jeho complement (t.j. 1 a 0 navzájom zameníme), a k takémuto výsledku pripočítame +1. Dostaneme druhý doplnok ktorý prezentuje záporné hodnoty a s ktorými ALU môže vykonávať matematické operácie sčítania a násobenia, ktoré dávajú pravdivé výsledky.

Veľké čísla

Obor prípustných hodnôt ktoré môže nadobúdať binárne slovo v registri je nedostatočné pre zobrazenie hodnôt čísel s ktorými narába prax. Takéto čísla potom ukladáme v počítači do polí s presne definovanou štruktúrou. Tieto čísla zaberajú priestor niekoľkých slov. Dajú sa s nimi vykonávať  matematické operácie, ale nie jednoducho v ALU, ale pomocou obslužných programov, ktoré ALU používajú na čiastkové výpočty v rámci veľkého čísla.

 

Grafické dáta

Ďaľšou formou dát používaných v počítačoch sú dáta pre uchovávanie obrazových informácií. Ich podstata vychádza z vlastností zobrazovania bodu na obrazovke. Obrazovka je rozdelená na riadky a stĺpce. V priesečníku sa nachádza miesto pre jeden bod nazývaný pixel. K nemu sa viažu vlastnosti farba a jas. Farba každého bodu je tvorená kombináciou 3 základných gfarieb RGB  červenej, modrej a zelenej. Zoznam všetkých pixelov obrazu vytvárajú súbor ukladaný na pamäťové médium. Hovoríme im aj bitmapa. Obsahuje kopletnú informáciou o každom bode obrazu. Okrem bitmap existujú rôzne iné formáty súborov, ktoré sa snažia obrazové dáta zjednodušovať. Robí sa to napr. tak, že ak v riadku existuje niekoľko rovnakých bodov, zapíšu sa parametry len jednoho a počet rovnakých bodov. Takto sa šetrií  hlavne pri zobrazovaní veľkých plôch na obraze.

Viac nájdete tu.