Zásady projektovania databázovej
aplikácie
Vývoj databázovej aplikácie sa skladá z
nasledujúcich etáp.
1. Identifikácia úlohy
Určíme rozsah, veľkosť údajov, ktoré chceme
spracovať
a spôsob ich použitia, definujeme vstupy, výstupy a
úlohy.
Spíšeme všetky hlavné úlohy, ktoré by mala
aplikácia
vykonávať. Napr. hlavnými úlohami sú
vytvorenie
objednávky pre zákazníka, pridanie novej
objednávky,
informácie o autoroch kníh, vyhľadávanie
zadaných
dát,.a ďalšie. Hlavná úloha popisuje činnosť.
Sú
aj podúlohy, napr. výpočet celkovej ceny vytvorenej
objednávky.
2. Načrtnutie toku úloh
Zoradíme hlavné úlohy do tématických
skupín.
Napr. úlohy, ktoré sa týkajú len
zamestnancov,
alebo úlohy , ktoré sa týkajú len predaja.
Upresníme
podmienky, za ktorých môžu nastať alebo existovať ( napr.
datum
uzavretia zmluvy, existencia výrobku, má zamestnanec
dieťa,
atď ). Úlohy logicky prepojíme podľa toho, čo sa bude
vykonávať
skôr a čo potom. Zakreslíme si diagram prepojení
medzi
úlohami, z čoho neskôr vyplynie väzba medzi
formulármi.
3. Identifikácia dátových prvkov
Vytvoríme zoznam dát pre každú úlohu a
upresníme
operácie, ktoré sa majú nad dátami
vykonávať.
Napr. pre vytvorenie objednávky pre zákazníka
potrebujeme
tieto dáta: kód objednávky, kto objednáva,
čo
objednáva, cena výrobku, a iné. Určíme,
ktoré
dáta sú vstupné ( cena výrobku), a
ktoré
sú výstupné ( cena celej objednávky)
Každý
údaj toho zoznamu patrí do akéhosi predmetu
(tabuľky).
Napr. kód objednávky bude zrejme
opísaný
v predmete „objednávky“, údaj - kto objednáva -
bude
špecifikovaný v predmete „zákazníci“, čo sa
objednáva
bude asi opísané v predmete „tovar“, atď. Operácie
nad
dátami môžu byť napr. aktualizácia dát
(napr.
došlo k zmene mena zákazníka), vymazanie napr. už
zaplatenej
faktúry, pridanie novej objednávky, spočítanie
celkovej
ceny objednávky, ktorá sa nemusí ukladať do
databázy,
ale sa len vytlačí.
4. Usporiadanie dát
Pozbierané informácie zoradíme do okruhov,
tabuliek (
normalizácia). Treba
dbať nato, aby dupilcita údajov sa nevyskytla a aby sme
nevymazali dôležité
údaje.
Určíme
názvy a typ položiek
jednotlivých tabuliek, musíme dbať nato, aby sme
nepoužívali
redundantné položky,
také položky, ktoré už figurujú v inej tabuľke.
Zistíme,
či v tabuľke existuje položka, ktorá jednoznačné určuje
záznam.
Keď je taká položka, tak táto položka bude
primárnym
kľúčom
tabuľky. Keď taká položka nie je v tabuľke, tak rozšírime
tabuľku
o jednú položku, ktorá jednoznačne určí
záznam.
Uložíme dáta do tabuliek (to sú tie už
spomínané
predmety), ktoré patria úlohám. Napr. predmet
„zákazníci“
je jedna tabuľka, predmet „objednávky“ je druhá tabuľka,
kde
sú uložené údaje o objednávkach.
Zistíme, že ktoré výstupy z ktorých
tabuliek
získame. Keď pre daný výstup neexistuje vzťah
medzi
tabuľkami, tak takýto vzťah vytvoríme. Kontrolujeme typy
vzťahov.
5. Návrh prototypu a používateľského
rozhrania
Po vytvorení štruktúry tabuľky napodobíme „tok“
aplikácie
zápisom do formulárov. Navrhneme vonkajší
vzhľad
aplikácie pre používateľa a navrhneme spôsob
komunikácie
používateľa s aplikáciou. Vytvoríme
skúšobnú
bázu dát, zistíme, ktoré položky nie
sú
použité, či primárne kľúče boli zvolené
správne.
6. Vytvorenie aplikácie
U jednoduchých aplikáciách je ňou priamo prototyp.
Ak
je aplikácia zložitejšia, treba podľa návrhu
napísať
kód a formuláre, ktoré zaistia prechod z jednej
úlohy
do druhej úlohy a možno bude aj treba vytvoriť
dialógové
formuláre pre vstup od používateľa.
7. Testovanie aplikácie
Mali by sme otestovať každú možnosť, ktorú
ponúkame.
Akceptujeme opravné a zmysluplné návrhy od
používateľov
( napr. odstránenie neužitočných funkcií)
Poznámka :
Až na návrh a logické testovanie aplikácie ( či
platia logické väzby systému ) tieto činnosti
môžu byť do určitej miery automatizované, viď. kapitolu
Dátové modelovanie, návrh
a tvorba IS
(Podrobnejšie viď.:
dátové
modelovanie,
objektovo orientovaná
analýza)